
RUŽOMBEROK. V civile zdravotná sestrička na ARO oddelení v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku. Po športovej stránke Ružomberčanka Mária Kubová (roč. nar. 1969) zaujala skvelým druhým miestom v hlavnej súťaži žien Slovenskej ultratrialovej ligy 2020. Pred ňou skončila akurát o generáciu mladšia 28-ročná Žilinčanka Lenka Sentkerestiová.
V roku 2019 len nakukla do horských maratónov. Druhý vstup do náročnej bežeckej rieky už zobrala vážne. Absolvovala šesť z ôsmich podnikov, keď konečnú termínovú listinu zoštíhlila korona.
S Máriou Kubovou sme hovorili nielen o minulej sezóne, tiež celkove o behu.
Čo poviete na striebornú priečku v dlhodobej republikovej súťaži?
Škoda, že v našej lige nie sú vypísané vekové kategórie a ide len o absolútne poradie. Víťazka má o dvadsaťtri rokov menej než ja. Ťažko sa môžem s takouto mladou babou porovnávať. Celkové výsledky sa tiež odvíjajú aj od počtu štartov. Ja som všetky podujatia neabsolvovala, nie vždy sa mi dalo. Ligu som nespájala s očakávaniami, ktoré by smerovali k nejakému konečnému umiestneniu. Chcela som odbehnúť čo najviac pretekov a otestovať telo, čo s ním takáto väčšia nálož spraví. Pohľad na celkovú výsledkovú listinu, samozrejme, poteší.
Aké pohnútky vás viedli, navyše, ak sa neurazíte, v zrelšom veku, prejsť na ultratrialy?
Bol to impulz, ktorý sa rodil z jedných pretekov na druhé. Najprv som sprobovala prvú dištanciu, išlo o Lazovskú stovku so štartom a cieľom vo Vrbovom. Prekvapujúco, bola som po nej úplne v pohode, bez problémov, pričom neozvala sa ani žiadna svalovica. Vtedy som si povedala, prečo takúto vzdialenosť viackrát nezopakovať.
Kto vás do tohto super vytrvalostného kolotoča stiahol?
Viac-menej kamaráti, čo behajú, tí ma nahovorili. Najprv podpichovali, nejdeš s nami, neboj sa, určite to dáš. Lenže ja som si až tak neverila. Veď dovtedy som