RUŽOMBEROK. Tento článok vznikol tri dni pred katastrofou, ktorá dala definitívnu bodku za smelým a zároveň jedinečným plánom skupiny liptovských podnikateľov z Občianskeho združenia Hrabovská dolina.
Žiaľ, ich projekt najskôr zásadným spôsobom ovplyvnila pandémia, v noci z utorka 16. februára na stredu 17. februára prišiel konečný úder. Strecha stanu, v ktorom bola hlavná atrakcia, 65 ľadových sôch, sa preborila. Dnes je už isté, že ľadové kráľovstvo je minulosťou.
Ako to vyzeralo 12. februára
Maťko a Kubko pred vlkolínskou drevenicou, Červená čiapočka, princezné Anna a Elza, leňochod Sid a mamut z Doby ľadovej, Leví kráľ, autíčko McQueen, Olaf, Máša s medveďom spolu s ďalšími desiatkami rozprávkových ľadových sôch tvoria Ľadové kráľovstvo v Hrabovskej doline nad Ružomberkom.
Atrakciu dopĺňa najdlhšia ľadová šmykľavka v Európe, bludisko zo slamy na ploche 200 metrov štvorcových, snowtubingová šmykľavka, vonkajšie ľadové klzisko, ľadový bar v iglu aj veľké ruské koleso.
Fakty
- Investícia 260-tisíc eur
- Denné náklady 1200 eur
- Váha ľadu 150 ton
- Počet sôch 65
- Celková plocha 13 500 m2
- Rozloha klziska 580 m2
- Rozloha stanu 700 m2
- Teplota v stane mínus 5 stupňov Celzia
- Slamené bludisko z 1000 balíkov slamy, rozloha 200 m2
- Ruské koleso, výška 16,5 m
- Snowtubing 23 m
- Hudobný stage 48 m2
- Ľadový bar priemer 9 m
- Počet pohárikov z ľadu 30 000 ks
- Príprava areálu 95 dní
- Doba stavby 3360 hodín
- Počet rezbárov 21
- Svetelné nebo tvoria káble dlhé 1800 m, počet svetielok 2440 ks
- Denná spotreba elektriny teraz 1,4 MW, počas prevádzky 2,5 MW
Celý areál na ploche väčšej ako 13-tisíc metrov štvorcových, jedinečný v Európe, teraz zamrzol. A to doslova. Stala sa z neho veľká mraznička, ktorá neslúži pôvodnému účelu, pre ktorý bol stvorený – a to ponúknuť zábavu pre veľkých aj malých návštevníkov.
Dôvodom je pandemická situácia, ktorá neumožňuje jeho otvorenie. No čas vhodný na príchod návštevníkov sa neúprosne kráti. S prichádzajúcou jarou a oteplením je osud ľadovej krásy jasný, roztopí sa. Stále nie je jasné, či ju tí, pre ktorých je určená, uvidia.
Sochy zo 150 ton ľadu vysekávali 16 dní dve desiatky rezbárov zo strednej Európy pod vedením Adama Bakoša, známeho aj z projektov Tatranského ľadového dómu či Dreveného kráľovstva z Jánskej doliny.
„Myšlienka ľadového mestečka vo mne žila už päť rokov, aj keď teraz sám neviem povedať, či sa úprimne teším, že sa ju podarilo premeniť na skutočnosť,“ hovorí predseda Občianskeho združenia Hrabovská dolina Štefan Červeň, ktorý za celým projektom stojí. „Chcem veriť v rozprávkové konce, ale zdroje financií už máme na konci. Tento projekt nás stál už teraz viac ako 260-tisíc eur a každý deň si ukrajujeme ďalších 1200 eur na elektrinu, prenájom za stany a technológie, lebo chceme túto nádheru uchovať pre návštevníkov.“
Otvoriť plánovali pred Vianocami, no zákaz vychádzania to znemožnil. Potom mali ďalšie štyri termíny, no ani jeden nevyšiel. Zatiaľ nezarobili ani euro.

Štát im nepomohol
Prevádzkovatelia sa pokúšali získať pomoc od štátu, no tam narazili na neprekonateľný problém. Nemajú nárok na čerpanie žiadnych kompenzácií od štátu za uzatvorenú atrakciu, keďže ide o úplne novú prevádzku, ktorá pred vypuknutím pandémie namala žiadne tržby. Nemá teda ako dokázať, o koľko peňazí prišla.