Keďže bol vzrastom najvyšší, išiel do brány medzi žrde – a tam aj zostal Čítajte LIPTOV. Do lopty, ktorá ho napokon sprevádzala takmer celý život, začal kopať doma v Ľubeli. Ako decko sa s chalanmi na ulici naháňal i s hokejkou, ale „kožená“ mu učarovala hneď na začiatku. V rodnej obci prešiel žiackou a dorasteneckou etapou.
„Bolo to v sezóne 1969/1970, keď ma funkcio-nári ako osemnásťročného chalana preradili medzi dospelých. Po jeseni sa Ľubeľa nachádzala beznádejne na poslednom mieste, napokon sme sa zachránili vo vtedajšej tretej triedy a v ďalšom ročníku postúpili do vyššej súťaže,“ oprášil milú spomienku B. Urban, niekdajší predovšetkým záložník a útočník, ktorý si dokázal zastať i rolu v obrane.
Už ako mládežníka B. Urbana mala v hľadáčiku Žilina. Neskôr sa zase ohlásil Trenčín či Lokomotíva Košice.
„V Košiciach ma dokonca prijali na baníctvo, uspel som na prijímačkách na tamojšej univerzite, ale k prestupu nedošlo.“
V mikulášskych farbách
S vážnejším futbalom sa B. Urban skamarátil v Liptovskom Mikuláši. „Už bola rozbehnutá sezóna 1971/1972, keď ma zlanárili funkcionári účastníka I. Slovenskej národnej ligy Teodor Horák a Jaroslav Guoth. Hneď po prvom tréningu som bol
