LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Najprv pracovala ako čašníčka, potom predavačka. K svojmu remeslu sa vrátila vo veľkom. Pečie pre potešenie známych a zapája sa už aj do medzinárodných súťaží.
Keď sa Stanislava Slosiarová z liptovskomikulášskeho Ploštína vrátila k pečeniu, manžel bol spočiatku skeptický. Usmieval sa aj po tom, ako si z prvej súťaže amatérskych cukrárov v Liptovskom Mikuláši domov doniesla diplom so štvrtým miestom. Dnes ho už skepsa opustila a manželke pomáha. Vyrába konštrukcie pre náročné torty.
„Zostal mojím kritikom, povie mi, čo by som mala ešte zlepšiť a to je dobré,“ hovorí šikovná cukrárka.
Tortové umenie spája v sebe dve zručnosti. Upiecť chutné korpusy a našľahať hladké plnky už nestačí. Cukrárky musia byť tvorivé, mať rozhodnú ruku a more trpezlivosti, odvahy a výdrže.

Prepracovala sa k stojacemu koňovi
K cukrárčine sa Stanislava vrátila počas materskej. „Videla som v televízii program o tortách, šou Fantastické torty. Bolo to niečo celkom iné, ako sme boli u nás na Slovensku zvyknutí. Aj ja som chcela tvoriť také torty. Fascinovalo ma to.“
Doma piekla torty pre deti, takže skúsenosti mala aj ako dvojnásobná mama a už vtedy jej záležalo na tom, aby pracovala s kvalitnými a ľahko stráviteľnými surovinami. Neboli to ale také zdobené torty, aké robí dnes.
Prvá torta, ktorú takto urobila, ako priznáva, bola strašná.
„Upiekla som ju staršej dcére k narodeninám, marcipán bol po bokoch zhužvaný, nepodarilo sa mi ho natiahnuť, o modelácii som vtedy ešte nemala ani potuchy.“
Neodradilo ju to, pracovala na technike, skúšala rôzne materiály, kým našla tú, ktorá jej vyhovuje.
Odvahu jej dodal kamarát, ktorému upiekla tortu. Tak mu chutila, že ju celú zjedol, na oslavu sa ani nedostala, tak musela narýchlo piecť druhú.
Prvý nepodarok pre dcéru Stanislava čoskoro vyvážila, upiekla a vytvorila jej tortu koňa, ktorý stál. Bola jej dosiaľ najzložitejšou, no ako sme videli, aj mimoriadne vydarenou prácou.
Učila sa na žltom marcipáne
Aj na príklade Stanislavy vidieť, akými míľovými krokmi sa cukrárčina za posledné roky uberá. Nie je to tak dávno, kedy skončila školu.
„Vtedy ma to vôbec nebavilo. Nebolo toľko materiálov, s ktorými sa dalo pracovať. Torta sa obliala čokoládou, boky sa vysypali orechmi alebo kokosom. Zdobilo sa ťažkým marcipánom, ten sa robil v stroji zo sušeného mlieka a bol taký žltkastý.

Dali sa z neho urobiť najviac ružičky a ozdobné lístočky. Torty boli vtedy všetky akoby rovnaké, odlišovali sa najviac tvarom.“
Dnes si sama vyrába jedlú čipku, ktorá je na nerozoznanie od ozajstnej, používa večný sneh, pracuje aj so surovinami pre celiatikov i ľudí s laktózovou intoleranciou.
Keď sa k pečeniu vrátila, najprv improvizovala, potom začala navštevovať rôzne kurzy na špeciálne postupy zdobenia. Prišla pandémia koronavírusu, tak teraz sa učí cez internet. Ako hovorí, v tvorbe ozdôb je ešte na začiatku, no chce sa učiť, zlepšovať, pracovať na sebe. Zapája sa do medzinárodných súťaží a vďaka tomu získala viaceré kontakty so zahraničnými cukrárkami, ktoré sa navzájom inšpirujú.
Uznáva, že na Liptove sú mimoriadne šikovné cukrárky, ich prácu nevníma ako konkurenciu.
„Vždy je na každom človeku, aby si vybral, čo sa mu páči a čo mu chutí. A ja sa vždy poteším, keď niekomu moja torta urobí radosť pri nejakej dôležitej udalosti.“
Torty ako sladké sochy
Aj torty podliehajú módnym štýlom. Ako prezradila, momentálne frčia takzvané 3D torty. Nie sú to torty pečené podľa štandardných tortových foriem, ale akoby sladké sochy, korpusy sa naliepaním na seba pomocou krémov menia na zajaca, rybu, filmovú postavu alebo zmrzlinový kornút.
Obľube sa tešia takzvané nahé torty, zväčša obliate čokoládou a zdobené čerstvým ovocím alebo cukrovinkami. Stanislava hovorí, že pre ňu sú to oddychovky. Ani úplne klasické torty s marcipánovými ružičkami a nastriekaným krémom po obvode zo sviatočných stolov nezmizli.
Výnimkou sú azda detské torty, tie sú vždy hravé a veselé. „Prekvapujú ma deti, ich fantázia a predstavivosť, čo všetko chcú mať na tortách. Deti ako prvé na torte zjedia svoju obľúbenú postavičku.“
Najviac ju baví modelovať, vytvárať jedlé postavy na torty. Práca jej zaberie oveľa viac času ako torta sama.

„Modelovacie hmoty potrebujú čas, kým uschnú, a s figúrkou možno pracovať ďalej. Dlho trvá, kým ich poobliekam, črty tváre sa stále učím,“ vysvetlila s tým, že náročné torty pripravuje aj niekoľko dní, väčšinu jej zaberie práve modelovanie figúrok.
Napríklad, do súťaže v anglickom Birminghame takto vytvorila postavu Jamesa Hetfielda, speváka ikonickej kapely Metallica. Ako fanúšik metalovej hudby vytvorila aj tortu Tarje Turunen, speváčky skupiny Nightwish. Zúčastnila sa na súťaži londýnskeho cukrárkeho magazínu a najnovšie, cez víkend, aj súťaže v Taliansku.
Ako to ale býva, Stanislava si na tortách veľmi nepochutí, lebo, ako hovorí, nie je veľmi na sladké. Ak by si ale už mala nejakú vybrať, ostáva verná klasickým chutiam, čokoláde, vanilke a karamelu.
