RUŽOMBEROK. Dnes predstavujeme poslednú osobnosť, ktorá tento rok rozšírila Sieň slávy Liptovského futbalového zväzu. Gustáv Mataj (nar. 13. augusta 1948) bol poriadne dlhé obdobie neoddeliteľnou súčasťou „koženej“ pod Čebraťom.
Na začiatku vozil futbalistov

„Mal som dvadsaťdva rokov, keď po návrate zo základnej vojenskej služby som ako šofér išiel s ružomberským A mužstvom na zájazd do Bulharska. Telovýchovná jednota Bavlnárske závody v rámci pridruženej výroby totiž mala aj svoj vlastný autobus. Pravidelne som potom prepravoval futbalistov i športovcov z iných oddielov, hlavne atlétov. Ako 25-ročný som už začal fungovať v tamojšom oddiele, najprv ako vedúci družstva žiakov a vzápätí aj dorastencov. Keď bolo treba, chodil som takisto s B tímom dospelých. O päť rokov neskôr ma zvolili do výboru tamojšieho futbalového oddielu,“ rozhovoril sa G. Mataj.
Aj vyššie funkcionárske poschodia
Už ako radový „výborník“ často cestoval na Slovenský futbalový zväz (SFZ).
„Ako 32-ročný som sa stal členom Rady SFZ a doma som začal zastávať funkciu tajomníka futbalu. Podarilo sa mi do Ružomberka dotiahnuť futbalové triedy a neskôr pribudli i ďalšie útvary talentovanej mládeže. Za predsedovania Petra Obdržálka sme uzatvorili dohodu o spolupráci s Dlhou na Orave, odkiaľ nám postupne prichádzali viaceré talenty. Tak sa do Ružomberka dostal napríklad aj neskorší reprezentant Erik Jendrišek. Pamätám si, ročne sme klubu Dlhej na Orave posielali 50-tisíc korún,“ vravel ďalej G. Mataj. „Zúčastnil som sa aj na