LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ.Osemročný Robko Monsberger je druhák na Evanjelickej základnej škole biskupa Jura Janošku v Liptovskom Mikuláši.
Lásku ku knihám zrejme zdedil po rodičoch, pretože ich od mala videl s knihou v ruke. Pozitívny vzťah k literatúre mu vštepovali aj tým, že mu sami čítali.
„Netlačili sme ho do toho. Sám sa začal pýtať na to, čo ktoré písmenko znamená. Zapamätal si to. Najprv hláskoval slová a potom si ich začal spájať,“ hovorí Robkova mama Dušana.
Keď nastúpil do prvej triedy, už vedel čítať. „Čítal si sám. Svojím spôsobom a svojím tempom.“
Mama hovorí, že Robko je veľmi zvedavý, posúva ho to aj v čítaní, pretože chce vedieť, ako sa vyvinie príbeh v knihe. Od začiatku školského roka do februára prelúskal neuveriteľných 120 kníh, každú voľnú chvíľu venuje čítaniu. Ani zďaleka to neboli tenké brožúrky s veľkými písmenami plné obrázkov, knihy číta zaradom. Obľubuje detektívne a dobrodružné príbehy.
Domácnosť Monsbergerovcov je plná kníh, nové už niet kam ukladať. Po ďalšie príbehy si chodí Robko do oddelenia literatúry pre deti v Liptovskom Mikuláši.
„Je tam úžasná knihovníčka, Robka pozná. Vždy nám vie poradiť, vybrať a odporučiť knižné novinky alebo knihy, ktoré deti obľubujú. Má o nich prehľad,“ hovorí Robkova mama s tým, že vždy si odtiaľ odnesú v taške aspoň pätnásť kníh.
Lásku ku knihám „odkukáva“ aj mladšia členka domácnosti, s čítaním sa zoznamuje už aj Robkova päťapolročná sestra Izabela, prvé slovíčka začala čítať už pred rokom.

Robko je vzorom aj pre spolužiakov
Pozitívny prístup a vzor, ktorý mal Robko v rodičoch, sa skĺbil aj s podporou triednej učiteľky Jany Grešovej. Tá hovorí, že už od prvého ročníka sa snaží u svojich žiakov vypestovať lásku ku knihám. Robí to tak, aby literatúra deti bavila. V triede majú truhlicu s pokladom, ktorú im priniesol Guľko Bombuľko.
„Každý žiak, ktorý prečíta tri knihy, si z nej môže vytiahnuť odmenu. Máme aj sklenenú dózu, do ktorej žiaci po každej prečítanej knihe vložia cestoviny. Keď sa dóza naplní, čaká nás oslava,“ opísala triedna učiteľka druhákov.