
RUŽOMBEROK. Niekdajší skvelý futbalista, z ktorého sa pod Čebraťom stala divácka vábnička, bol pred vyše rokom na galavečere v Liptovských Sliačoch slávnostne uvedený do Siene slávy Liptovského futbalového zväzu (LFZ).
Prvé dotyky s loptou v Partizánskom
„Na Základnej škole v Zlatých Moravciach som sa trochu venoval tiež atletike, basketbalu, volejbalu či hádzanej, no ťahal ma jednoznačne futbal. S ním som začínal ako 6-roč-ný v Partizánskom, kde môj už nebohý otec robil tajomníka. Ako žiak som už hrával doma v Zlatých Moravciach a tak to bolo až do nástupu na základnú vojenskú službu. Môžem sa pochváliť, že pohybovo som bol dosť všestranný. Viacerí neskôr obdivovali, aký dokážem byť, napriek svojej výške 191 cm obratný. Telesnú výchovu v škole som vždy mal rád. Horšie to však bolo s inými predmetmi, naozaj, strašne nerád som sa učil,“ oprášil Eliáš spomienky na svoje útle športové krôčiky. Alergia na vstrebávanie nových vedomostí vyvrcholila na Strednej spojárskej priemyselnej škole v Bratislave, ktorú po dvoch rokoch „zabalil“.
Učaril mu nový kolektív

S Ružomberkom svoju futbalovú i životnú dráhu Zlatomoravčan spojil po návrate z vojenčiny a nejakom čase v domácom Calexe, v polovici sezóny 1980/1981. „Hneď po príchode som bol pri