BOBROVEC. Do výroby sa 34-ročný lesník, rodák z Liptovských Kľačian, ktorý žije s rodinou v Bobrovci, nepustil razom. Cestu si hľadal postupne. Po tom, ako doštudoval vysokú školu, sa začal zaujímať o fujary ako hudobný nástroj. Nepoznal pritom nikoho, kto by na fujare hral alebo ich vyrábal.
Lukáš prestal fajčiť a zistil, že nevie, čo s rukami. Zobral do nich odložený kus bazového dreva, ktorý si raz v zime odrezal v lese. Začínal s tým, že postupy si študoval na internete.
Je to pre neho spôsob, ako sa odpútať od starostí všedného dňa.
„V žiadnom prípade by som sa neoznačil za výrobcu, je to pre mňa koníček. Stále sa učím, teším sa, keď fujaru dokončím, keď prídem na niečo nové, vidím a počujem, že je to stále lepšie.“
Pomohli Michal Filo a Vladimír Grieš
Po tom, ako si na internete naštudoval ako samouk všetko, čo bolo možné, prihlásil sa do Banskej Bystrice na kurzy Ústredia ľudovej umeleckej výroby, ktoré viedol celoslovensky známy fujarista Michal Filo z Heľpy. Lukáš chodil na vruborez a výrobu lyžíc.
Dalove huby voňajú drevom Čítajte „Veľa sme sa pri tom rozprávali o výrobe fujár, potom som si to doma skúšal a vyrobil svoju prvú fujaru. S malou dušičkou som ju zobral za majstrom Vladimírom Griešom z Krmeša. Patrí medzi špičku v oblasti výroby aj výzdoby fujár. Usmernil ma, poradil, trpezlivo a ochotne mi poukazoval rôzne finty. Nie každý výrobca je ochotný sa podeliť so skúsenosťami, som mu preto veľmi vďačný.“
