LAZISKO. Pred vyše sto rokmi, po vzniku Československej republiky, v historických zemiach českých pripomínalo Slovensko nepobozkanú nevestu. Na prašných hradských Oravy, Liptova, Turca, Spiša a iných regiónoch sa objavili prvé autá – z Čiech, vo vlakoch turisti, ale aj spisovatelia a výtvarníci, fotografi, filmári. Jaskyniar Alois Král v lete r. 1921 v Demänovskom kaňone, nič netušiac, našiel cestu do nových jaskýň.
Karel Plicka, fotograf, dokumentoval vidiek a nakrútil prvý film venovaný slovenskému folklóru. Jan Hála, keď zbadal z vagóna rýchlika Važec pod majestátnym Kriváňom, bola to láska na prvý pohľad. Kraj mu učaroval natoľko, že sa v rázovitej dedine usadil natrvalo.
Život ľudí pod Tatrami zostal vďaka nemu zdokumentovaný. Lebo po roku 1931 tradičný starý važecký svet zničil požiar, následne doslova zomlel stroj času.
Nepoznané osudy Čechov, ich rodín žijúcich v Liptove, postupne odhaľujú novinári, média. V Gymnáziu M. M. Hodžu učil vyše 10 rokov Jaroslav Žák. Autor scenárov k filmom Cesta do hlubin študákovy duše a Škola základ života.
V chatovej oblasti na Liptove prenajímajú pozemky v stavebnej uzávere Čítajte Rozprávková chalúpka Fialovcov chátra
Vlastimil Otakar Fiala, Štefánikov legionár na Rusi, po návrate z vyhnanstva z ruského Permu velil čs. letectvu. Osobný pilot prezidenta Masaryka sa stal po demobilizácii lesným štátnym radcom v Gemeri pri Fiľakove. Aj preto v osade Filip salaš na svet prišli i jeho dve dcéry. Blanka a Květa. Obe vyštudovali herectvo, profesionálne sa presadila len Květa.
Viaceré generácie divákov ju pokladajú za jednu z najpopulárnejších herečiek v bývalom Československu. Květa mala s otcom zvláštny vzťah.
„Bol to ale veľký pedant. Mala som z neho strach. To viete, legionár. Prísny, prchký. Asi to myslel dobre, ale pre mňa to dobre nebolo. Do dneška s ním nie som zmierená.“ Divadelná, filmová, televízna hviezda pre rodinu uchovala otcovu pamiatku. Po jeho smrti v roku 1947 vrtuľa z havarovaného dvojplošníka zdobí Fialovie domček na Lazisku v Liptove. Po anexii južného Slovenska Hortyho režimom v r. 1939 sa rodina vysťahovala do protektorátu. V roku 2006 regionálnej novinárke Beate Chrenkovej o tom herečka porozprávala.
„Maďari nám vzali z nôh aj topánky, zabavili celý majetok a vyhnali, vraj sme Česi a vtedy sa hovorilo Češi – peši.“ Protektorát Ždáru nad Metují bez ujmy prežili. Jedenásťročná Květka napísala list Hitlerovi, v ktorom sa pýtala, či má rád české deti. Odpoveď prišla. Áno, má rád všetky deti, aj české. Minulosť spojená s boľševikmi počas frontu rodinu ale i tak dobehla. Pätnásťročnú Květu, tak ako tisícky iných žien, znásilnili dvaja červenoarmejci. Poznačilo ju to na celý život.
