Karol Križan o svojej hokejovej kariére, peniazoch a trénerskom sne Čítajte LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Tento mesiac (9. mája) doktor Sýkora, dlhoročný člen Olympijského klubu Liptova a držiteľ diplomu Klubu fair play Slovenského olympijského výboru, dovŕšil okrúhlu sedemdesiatku. Pri tejto príležitosti sa uskutočnil aj náš rozhovor.
Ako ste sa ocitli na Liptove?
Tu žila manželka, ktorú som spoznal na vysokej škole. Za svojou láskou som prišiel na Liptov, kde som sa aj oženil.
Čo vaše chlapčenské roky, k akému športu ste inklinovali?
Vyrastal som v Kremnici, ktorá v päťdesiatych rokoch bola centrom zimných i letných športov. Hrdili sme sa kompletnou mužskou reprezentačnou štafetou v behu na lyžiach – Rudolf Čílík, Mojmír Slosiarik, Andrej Párička a Ľudovít Fusko. Len mimochodom, Čílík bol v tom čase účastníkom dvoch zimných olympijských hier – v Squaw Valley a v Helsinkách. U nás športovali takmer všetci, v lete sme sa venovali atletike a loptovým hrám a v zime to bolo bežecké a zjazdové lyžovanie. Z Kremnice vyšiel aj prvý slovenský olympijský víťaz v atletike chodec Jozef Pribylinec.
Vyštudovali ste medicínu, ako ste získali status telovýchovného lekára?
Je to samostatný klinický medicínsky odbor, ku ktorému som sa dostal za dosť zvláštnych okolností. Keď som robil na ortopédii v Liptovskom Mikuláši, môj primár Vladimír Fábry ma zasvätil aj do športových úrazov. Išlo o akýsi prvý krôčik. Potom výraznú rolu zohrala náhoda. Niekedy v júli či v auguste roku 1984 zavítala do mikulášskej nemocnice krajská komisia na pravidelnú polročnú návštevu. Doktorka, ktorá bola na oddelení telovýchovného lekárstva, predtým porodila a jej miesto zostalo neobsadené, čo vtedy nebolo prípustné. V snahe ako tak ratovať nepríjemnú situáciu ma primár Fábry stiahol priamo od operačného stola na ortopédii a aj so všetkými osobnými vecami expresne presunul na telovýchovné lekárstvo. Tu som mal tvrdiť, že už mesiac je to môj post. Dodnes si
