LIPTOVSKÉK ĽAČANY. S Jozefom Vrbenským sa ešte v roku 2010 stretla v Liptovských Kľačanoch naša kolegyňa Beata Chrenková. Bol vtedy najstarším obyvateľom Liptovských Kľačian, oslavoval 95 rokov.
Zachránil krajčíra
Okrem spomienok na svoju náročnú prácu sa s nami podelil aj o spomienky na to, ako ho z kriminálky prepustili.
„Prišli za mnou dvaja komunistickí kádrováci a oznámili mi, že musím vystúpiť z cirkvi, inak budem prepustený. Povedal som, že som pokrstený rímsky katolík, tým aj zostanem a uživím sa aj inak. Viem chytiť do ruky sekeru aj motyku a žiadnej roboty sa nebojím. Lebo rodičia ma tak učili – modli sa a pracuj.“
Ako sme žili: Liptovské Kľačany (FOTOSERIÁL) Čítajte Ako dnes spomína jeho dcéra Jana Polesná, od otca často počúvali, aké boli vzťahy v spoločnosti v 50. rokoch nepredstaviteľne neľudské.
„Dnes si to nevieme ani len predstaviť.“
Nešlo len o vieru, ktorá vtedajším pohlavárom na Jozefovi a jeho bratovi prekážala. Bol to aj hlboko zakorenený zmysel pre spravodlivosť. A to sa vtedy nehodilo a nenosilo.
S bratom si posielali šifrované správy
„Spomínam si na príhodu, ktorú nám otec neskôr spomínal. Keď chodil do väznice v Trenčíne robiť výsluchy, stretol tam usedavo plačúcu ženu. Tej do väzenia zatvorili manžela a ona nevedela prečo. Doma mali štyri dcéry. Keď sa jej otec spýtal, čo sa deje, vyrozprávala mu, ako za nimi, obaja boli krajčíri, prišiel domov vysoko postavený príslušník ŠTB. Chcel, aby mu ušili okamžite oblek. Manželia mali veľa práce, dohodnuté objednávky, tak muža odmietli. Ten sa nahneval a vykonštruoval obvinenia na krajčíra, na základe ktorých ho zatvorili do väzenia. Otec začal prípad prešetrovať, zistil, čo sa stalo a podarilo sa mu nespravodlivo uväzneného krajčíra dostať z väzenia von.“
Nešlo o jediný jeho čin, keď pomohol spravodlivosti, no nadriadení si to začali všímať a nepáčilo sa im to.
Jozef aj jeho brat Štefan, rovnako policajt, už začali tušiť, že ich sledujú. Telefóny im odpočúvali, otvárali listy. Tak si navzájom posielali šifrované správy. Ak si chceli povedať niečo dôležité, vedeli, že musia čítať každé piate slovo vo vetách svojich listov.
Raz na Vrbenských trenčianskom dome zazvonili členovia ŠTB, povedali, že potrebujú sledovať niekoho, kto býva oproti nim.
