ŽIAR. Názov obce sa odvodzuje od slov žiar, žiara. Miesto, kde leží Žiar, bolo zalesnené. Najprv sa musel lesný porast vypáliť – vyžiariť, potom vyklčovať, aby sa získala pôda na obrábanie a neskôr i na založenie sídla. Podľa zápisu v Pamätnej knihe obce Žiar nájdeme zapísaný i druhý výklad vzniku obce. Podľa ústnej tradície v dávnych dobách vraj na miestach dediny spaľovali zomretých ľudí.
Ohne svietili, žiarili, preto toto miesto nazvali ľudia Žiare, od neho postupne Žiar.
Prvýkrát bola pomenovaná samostatná dedina Žiar v dokumente z 8. októbra 1349. Dedina pravdepodobne existovala i pred spomínaným rokom, založili ju poddaní zo Smrečian, pozemky boli vo vlastníctve rodu Smrečániovcov.
Žiarania majú prezývku „vlčiari“. Prečo práve táto? Musíme načrieť do 16. – 17. storočia. V 16.st. mali obyvatelia Liptova starosti s premnoženými dravcami ‒ vlkmi, medveďmi a rysmi. V rokoch 1621 – 54 sa vlci veľmi rozmnožili, neprepadávali len stáda oviec a jalovíc, ale napadli i ľudí, 16 ľudí im v spomínaných rokoch padlo za obeť. Liptovské obce si volali na pomoc „vlčiarov“ zo Žiaru, kde bola tradícia chytania vlkov do sietí.
Za uloveného vlka dostávali 8 zlatých zo stoličnej pokladnice. Z takýchto peňazí si postavili prvú murovanú zvonicu a kúpili i 3 zvony z Nadlaku. Z peňazí sa na jar konala pre celú obec „vlčiarska“ zábava, pilo sa na nej „vlčnô“. Motív lapania vlka je i na súčasnom erbe obce, prezývka „vlčiari“ sa prenáša z pokolenia na
Keď Žiarsku chatu otvárali, nemala u nás konkurenciu Čítajte pokolenie. Ústna tradícia zachovala záznamy o lapačke vlkov.
S postavením prvej školy (1908) a s príchodom prvého učiteľa Kornela Rapoša ( pôsobil v rokoch 1908 ‒ 29) i jeho nasledovníka učiteľa Hubku (1930 ‒ 1971) a s postavením druhej školy (1935 ‒ 38) prišlo i vzdelávanie, zakladanie spolkov (čitateľský, abstinentský, Roľnícka beseda, Jednota evanjelických žien na Slovensku, Miestna jednota slovenského roľníckeho dorastu, Pasienkové spoločenstvo, Strojné družstvo, Združenie evanjelickej mládeže, TJ Sokol, Dobrovoľný hasičský zbor, urbársky spolok, úverové družstvo, potravné družstvo, Jednotný zväz roľníkov, Zväz vojakov SNP, miestna osvetová rada). Všetky spolky vo februári 1949 boli rozpustené a začalo sa s centrálnym organizovaním spolkového života. Od roku 1957 Miestna skupina Československého Červeného kríža, DHZ , od roku 1960 spoločná TJ Družba, mládež bola organizovaná v SSM (vtedy Slovenský sväz mládeže,) ČSM, SZM, Stret-e = Stretnutie stredoškolskej a učňovskej mládeže, vo Zväze mladých, v Základnom kolektíve zväzu mladých na Slovensku, kultúrny život zastrešovala Osvetová beseda. V obci bol kultúrny dom, obchod, pobočka sporiteľne, knižnica, učiteľ viedol obyvateľov k výsadbe stromov a starostlivosti o ne, organizoval vzdelávacie kurzy, výlety.
Storočná lavína v Žiarskej doline spôsobila veľké škody, zmenila jej podobu Čítajte Spoločensko-kultúrno-športový život Žiarčanov bol veľmi bohatý. V obci sa našlo okrem učiteľov i množstvo zanietených občanov, ktorí svoj voľný čas venovali obci, a práve preto majú jej súčasní obyvatelia na čo nadviazať. Starší vedeli, že treba pracovať s mladými ľuďmi, aby sa v tradícii pokračovalo. A tí, ktorí pre obec pracovali, mali úctu ostatných. Družne sa žilo, spoločne sa trávil voľný čas, navzájom si ľudia pomáhali a pre svoju obec sa snažili urobiť maximum. V obci nebol kostol ani krčma. Duchovný život zabezpečovali kostoly v susednej obci ‒ Smrečanoch.
Šport v Žiari
Futbal
29. júna 1933 bol založený prvý futbalový klub „Roľnícky dorast Žiar“, neskôr bol premenovaný
na „FC Vlčiar“. Hrávali sa priateľské zápasy s dedinami v rámci Liptova. 2. svetová vojna prerušila činnosť klubu. Po vzniku spoločnej TJ Smrečany – Žiar v roku 1960 vstúpil futbal do novej éry a zotrval do súčasnosti. I keď sa hrával na nerovnom teréne v Sihoti v Žiari, i keď naše futbalové ihrisko bolo v Liptove raritou kvôli šikmému sklonu, nechýbali chuť, zápal, radosť z hry s loptou a hrdosť z reprezentácie klubu a obce. Futbal v nedeľné popoludnie bol sviatkom pre všetkých, chodili sa naň pozrieť nielen skalní fanúšikovia, ale zastavili sa aj rodiny, ktoré sa vydali na prechádzku k neďalekým minerálnym prameňom.
Volejbal
Volejbal sa hrával už v 50-tych rokoch 20. st. V kronike nájdeme zápis z 26. júla 1953, kedy miestna pobočka Sokola usporiadala u nás turnaj s účasťou 4 družstiev – Iskra L.Mikuláš I. a II. družstvo, Lipt. Mara a Žiar. Najväčšie úspechy žal klub pod hlavičkou TJ Smrečany – Žiar v 70-tych a 80-tych rokoch, kedy sa umiestňoval na prvých troch miestach v rámci kraja a raz bol i víťazom krajských majstrovstiev. Skončil v 90-tych rokoch, kedy sa volejbal presťahoval do hál. V pamäti však stále zostávajú známe turnaje, ktoré usporiadal klub na trávnatých ihriskách v hore v Sihoti, neskôr i na antuke „za bujačiencom“, ako domáci niekedy dávno nazývali volejbalové ihrisko pri garáži SAD.
Turistika
Poloha obce ‒ dedina pod kopcami Západných Tatier ‒ predurčovala rozvoj turistiky. Ľudí odjakživa lákalo preskúmať okolité lesy, vyšliapať na bližšie i vzdialenejšie kopce a pozrieť sa na svoju obec i z 2000 m výšok. Už mládež z Miestnej jednoty slovenského roľníckeho dorastu v 30-tych rokoch organizovala výlety do Žiarskej doliny. K rozvoju turizmu prispela i turistická chata, ktorú dal postaviť Klub československých turistov v Žiarskej doline. Bola otvorená 1. júla 1939.
V 70-tych rokoch sa začalo s organizovaným výstupom na Plačlivô a Ostrý Roháč.
Lyžovanie
Poriadne zimy s dostatočnou snehovou pokrývkou boli ideálnymi podmienkami pre rozvoj lyžovania. Lyžovali malí i tí skôr narodení. V januári 1953 pod hlavičkou Sokola boli lyžiarske preteky v behu pre mládež.
Od roku 1952 organizovala Stavoindustria v L.Mikuláši v spolupráci s miestnymi nadšencami preteky v obrovskom slalome o Veľkú cenu Liptovských hôľ - Zlatú lyžu v Žiarskej doline. Neskôr sa tieto preteky organizovali pod názvom Cena Západných Tatier a od roku 1963 sa k nim pridal Memoriál Vladimíra Moravčíka, ktorý patril k prvým organizátorom pretekov v obrovskom slalome.
Lyžovaniu v Žiarskej doline pomohli i 2 lyžiarske vleky. V roku 1971 vládny výbor pre cestovný ruch SR rozdelil 50 vlekov VL 200 pre členov Združenia lanoviek a vlekov, jeden bol pridelený i TJ Družba Smrečany- Žiar. Druhý lyžiarsky vlek vďaka dobrým vzťahom Jána Dzurošku so zástupcami TJ Roháče – Zuberec bol presunutý z ich oblasti do Žiarskej doliny. Lyžiarske vleky boli postavené pod Prostredným grúňom v lokalite Terasa, na výrobu elektrickej energie slúžil stabilný naftový agregát umiestnený v suteréne objektu HS (Horskej služby) nad Žiarskou chatou. Vleky boli uvedené do prevádzky po kolaudácii v zime 1972. (Prevádzka bola ukončená v roku 1996.)
Z radov domácich lyžiarov vyšli lyžiarske osobnosti v bežeckom lyžovaní: Jozef Klamár, člen reprezentačného družstva Československa 1963 – 66, účastník Majstrovstiev sveta v Zakopanom 1966; Miroslav Matejka, úspešný účastník Majstrovstiev ČSSR, úspešný účastník lyžiarskych pretekov Biela stopa SNP, v 80-tych rokoch tréner bežeckého lyžovania; Eva Labašková – Šingliarová, 1970 – účastníčka Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní (Vysoké Tatry), 1971 – víťazka I. ligy v bežeckom lyžovaní za klub TESLA Liptovský Hrádok, 3. miesto na Majstrovstvách ČSSR v bežeckom lyžovaní, 1978 – 1. miesto - Biela stopa SNP, niekoľkonásobná majsterka Slovenska.
Rozlúčky so snehom
Veselo bývalo v doline pri rozlúčkach s poslednou snehovou pokrývkou. Nechýbala dobrá nálada, rôzne masky, občerstvenie i veselá domáca kapela. A keď sa vydarilo i počasie, milovníci lyžovania i hôr si prišli na svoje.
Za pomoc a asistenciu pri tvorbe textu a výbere fotografií ďakujeme Oľge Bradlovej zo Žiaru.
OBCE, KTORÉ BY RADI UKÁZALI, AKO ŽILI V MINULOSTI, kontaktuje našu redakciu MY Liptovské noviny na lubica.stancikova@petitpress.sk.
