PODBANSKÉ. Volali ju, a niektorí stále aj volajú, Hercegova cesta. Podľa predsedu Jednotného roľníckeho družstva Nový Liptov Jozefa Hercega, ktorý odvážnu stavbu realizoval. Oficiálne sa cesta z Podbanského na Štrbské Pleso volala Tatranská cesta mládeže a bola posledným úsekom Cesty slobody popod Vysoké Tatry.
Cieľom výstavby cesty, posledného úseku pod Tatrami, bolo spojiť západnú časť Vysokých Tatier so Štrbským Plesom a napojiť Podbanské na podtatranskú cestnú sieť. Návštevníci Štrbského Plesa, ktorí cestovali zo západného Slovenska a Čiech, prichádzali okľukou cez Štrbu alebo Poprad, čo ich cestu predlžovalo.
Cesta cez Čertovicu mala z Bocí urobiť slovenské Švajčiarsko Čítajte Pôvodne viedla cesta do Tatier zo západu cez Vavrišovo, Pribylinu, no končila sa na Podbanskom. Ďalej pokračovala len cestička skôr pre turistov a vozy. Úsek z Podbanského sa koncom 50. rokov staval úplne nanovo. Nebolo to jednoduché, zhruba 15-kilometrový úsek z Podbanského viedol náročným terénom tatranských morén, bagrovanie veľmi sťažovali obrovské žulové balvany.
Cesta sa začínala pred Vavrišovom, nová trasa dedinu obišla, odklonila dopravu z jej stredu, rovnako to bolo aj v prípade Pribyliny. Na Podbanské kopírovala starú cestu a z osady vyššie, na Štrbské Pleso, ju naprojektovali úplne nedotknutou krajinou.
Prvé zámery boli ešte v 19. storočí
Na cestu čakali návštevníci Tatier, ale aj domáci neuveriteľných 80 rokov. Na potrebu výstavby cesty upozorňovala Liptovská župa už od roku 1889.
Dokonca Teodor Posewitz v roku 1890 vypracoval aj jej podrobný návrh. Stavba sa ale nerealizovala, dôvodom bol nedostatok financií a úvahy o tom, či je vôbec potrebná. Napriek tomu v úseku postavili aspoň turistický chodník.
Liptáci sa sna o ceste do Tatier nevzdali. Plán na jej výstavbu existoval ešte pred prvou svetovou vojnou.
