LIPTOV. Všetkého veľa škodí. Aj dobrého. Platí to i v prípade minerálnych vôd. Hoci sú tekutým zlatom, piť ich treba s rozumom, striedať typ minerálky a dopriať telu aj prestávku.
Minerálne vody sa neodporúčajú piť dlhodobo, riskujeme obličkové kamene či problémy s cievami.

Liptov je mimoriadne bohatý na výskyt minerálnych vôd, no oficiálne sledované sú pramene len dvoch lokalitách, v Lúčkach a Korytnici.
Tie majú stanovené aj ochranné pásma, v prípade Lúčok siaha až po hranicu Kvačian a Bobrovčeka.
Minerálne vody sú akoby odrazom krajiny, v ktorej sa tvoria a vyvierajú. Liptovskú kotlinu vypĺňa až 1,5 kilometra hrubá vrstva dobre rozpustného vápenca, ktorý vytvára obrovskú zásobáreň vody. Ak by to bola žula, ílovce či pieskovce, tie by vodu nedokázali nasiaknuť a odtiekla by hneď preč.
„Nielen Liptov, celé Slovensko je bohaté na výskyt minerálnych vôd. Sme geologicky pestrá krajina a také sú aj naše minerálne vody. Slovensko je výnimočné v množstve, kvalite minerálnych vôd, aj ich rôznorodosti,“ povedala Monika Orvošová, geologička Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva, ktorá spolu s Tiborom Burgelom z Liptovskej vodárenskej spoločnosti prednášali o podzemnom bohatstve Liptova.
Podujatie zastrešila Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Liptov v rámci cyklu podujatí Nepoznaný Liptov.
Obrovská zásobáreň minerálnej vody
Na Liptove sa nachádza 32 lokalít výskytu minerálnych prameňov na Liptove. Napríklad v Bešeňovej ich boli až desiatky.