Volali ich dračími jaskyňami, neznámo sa v nich spájalo so strachom. Ľudskú fantáziu umocňovali aj objavy kostí jaskynného medveďa, ktoré pokladali za kosti drakov.
Aké boli plány s Demänovskou dolinou pred sto rokmi Čítajte Demänovskú ľadovú jaskyňu nazývali Dračou alebo Čiernou jaskyňou. V útrobách jaskýň nachádzali úkryt pastieri a drevorubači, no aj bežní ľudia, ktorí sa skrývali pred Tatármi.
Bolo to dávno predtým, ako sa jaskyne stali predmetom záujmu bádateľov ale aj obyčajného človeka, ktorý sa zrazu, prestal báť.
Nadšenci turistiky a poznávania prírodných krás navštevovali prístupné jaskyne Demänovskej doliny už na konci 19. a začiatku 20.storočia. O turizme, ako ho poznáme dnes, sa ale hovoriť nedalo.
Bežný človek potrebuje svetlo na to, aby mohol vnímať krásy jaskyne. Elektrické osvetlenie nebolo, karbidky používali baníci a sviečka nebola vhodná.
Okrem toho, väčšina obyvateľstva vtedy pracovala v poľnohospodárstve a na výlety nemali čas, šport a turistika boli výsadou skôr lepšie situovaných. Aj prvá návštevná kniha Demänovskej jaskyne slobody dokazuje, že to boli vedci, učitelia, lekári a podnikatelia s rodinami.
Do vtedy známych jaskýň sprevádzali miestni pastieri, či lesníci. Šlo o pár desiatok návštev ročne.
Bol to aj prípad Adama Mirušu, ktorý ako miestny horár sprevádzal po jaskyniach a privyrábal si tak k živobytiu. Mišura takto ukázal moravskému učiteľovi a jaskyniarovi Alojsovi Královi zvláštne miesto z ktorého šiel prievan.
Voda Demänovky bola 3. augusta nízko, pustili sa do čistenia otvoru, ktorým sa Kráľ dostal do vnútra, do impozantných jaskynných priestorov.
