Strieborný kajakár Grigar a tréner Gejdoš to dokázali Čítajte BOBROVEC. Atlétke Gabriele Gajanovovej ušiel postup do semifinále behu na 800 metrov len o jediné miesto, kde zaostala za poslednou postupujúcou Nataliou Romerovou zo Španielska len o 25 stotín sekundy. Semifinále jej tak ušlo len o jedno jediné miesto.
Gabriela prešla počas sezóny trénerskou zmenou, doterajšieho trénera Pavla Slouka vystriedal pár mesiacov pred samotným vrcholom, ktorým boli olympijské hry, Švajčiar Louis Heyer . Podľa slov Gajanovej nová spolupráca prináša zlepšenie.
Ako sa pozeráte na OH s odstupom času?
Som s celkovým mojim vystúpením pomerne spokojná, pretože som zabehla sezónne maximum. Ale na druhej strane ma zas mrzí, že som nepostúpila len o to jedno miesto. Ale po všetkým komplikáciách, čo ma počas prípravy stretli, to hodnotím kladne.
Postup vám ušiel len o 25 stotín...
Veru, nejak mi to dochádza, že to bolo veľmi blízko k postupu do toho semifinále. Ale je to už za mnou a nezmením to. Škoda.
Čo vám dala vaša olympijská premiéra?
Predovšetkým obrovské skúsenosti a veľkú motiváciu pracovať na sebe ďalej, aby som sa na OH mohla ukázať aj v budúcnosti.
Dá sa olympiáda porovnávať napríklad s majstrovstvami sveta?
Je to úplne iné podujatie. Je to vrchol športovej sezóny, ktorý sa opakuje len raz za 4 roky a i športovci, ktorí súťažia na OH, sú nadupaní a pripravení na najlepšej úrovni. Aj celková atmosféra doslova dýcha olympiádou a to sa zažiť nedá na žiadnom inom podujatí.
Ale musím povedať, že som nebola až tak nervózna, ako napríklad na svete či Európe. Ani neviem prečo. Chcela som si OH užiť a tešila som sa na ne, tak možno aj preto.
OH museli byť bez divákov, čo je možno pri vašej premiére škoda, aby ste tú spomínanú atmosféru nasali ešte viac. Vnímali ste aj prázdne tribúny?
Tesne pred samotnou olympiádou sme boli v dejisku na tréningovom kempe, kde sme mohli byť len na hoteli a na OH štadióne. Nikde inde nás nepustili. A to bolo doslova ako väzenie. Pre mňa dosť stresujúce a práve vtedy som to vnímala veľmi negatívne.
Samotné OH už bola lepšie, predsa len sme bývali v olympijskej dedine, kde sme sa sem-tam stretli so slovenskými reprezentantmi, to bolo veľké plus. Ale zas sme museli absolvovať každodenné testovanie. A na štadióne to zas bol smutný pohľad na obrovské tribúny, ktoré zívali prázdnotou. Ale nič to nemení na tom, že OH sú obrovské a emotívne podujatie.
Od apríla ste pod novým trénerským vedením. Cítite zmenu, možno progres? Pod vedením nového trénera ste sa prebojovali aj na OH.
V podstate ešte veľmi dôležitú celú zimnú prípravu som odtrénovala pod vedením trénera Slouku. Potom prišli nejaké menšie zdravotné problémy. A následne potom som začala spolupracovať s novým trénerom. Bola to obrovská zmena, pretože tie tréningy sú úplne odlišné a musela som si na ne trošku zvyknúť. Zároveň mi zadal nový smer a nasmeroval ma na OH. Ale nové metódy mi vyhovujú a teším sa na ne, pretože verím, že mi to pomôže sa opäť posunúť vyššie.
Ale to, že som sa dostala na tie hry, je veľkou zásluhou aj trénera Slouku, v predošlých sezónach som figurovala vo svetových tabuľkách pomerne vysoko, čo ma v konečnom zúčtovaní vystrelilo až do Tokia.
Ste už doma, na Liptove. Aké budú vaše najbližšie plány?
Pár dní si oddýchnem a hneď potom nastupujem do ďalšieho tréningového procesu. Čo sa týka pretekov, uvidíme či sa mi podarí dostať aj na nejaké mítingy do zahraničia. Ešte ma čakajú preteky doma na Slovensku a v Čechách, takže sezóna bude pokračovať ďalej. Ale hlavné vrcholy sezóny OH a majstrovstvá Európy do 23 rokov mám už za sebou.
