Svoj vzťah k doline opisuje slovami Martina Rázusa spred 100 rokov: „Demänovskú dolinu som mal rád, lebo mi dala tak mnoho“...
Čím je pre vás Demänovská dolina?
V Demänovskej doline som ako štvorročný býval, moje prvé spomienky na život sa

viažu k medveďom na terase Horského hotela Jaskyne slobody, na útulné izby v starom drevenom hoteli a podzemné rieky a kvaple demänovských jaskýň.
Takmer pred 20 rokmi som v doline zažil prvý objav jaskyne, tej pri Kamennej chate, a odvtedy som mal to výnimočné šťastie stáť pri mnohých a mnohých objavoch jaskýň nových alebo ich pokračovaní v podobe rozsiahlych i tesných chodieb a siení a ohromných dómov.
Už roky ako súčasť partie demänovských jaskyniarov sa plazím chodbami, leziem do komínov či aj plávam v riekach demänovského podzemia s cieľom spoznávať tento mimoriadny kraj pod povrchom liptovskej zeme.