LIPTOV. „Sme za ochranu prírody, áno, treba chrániť rastlinstvo a živočíšstvo. Ale žijeme na vidieku, ľudia lúky a lesy užívajú, veď samotná scenéria krajiny v našej doline je výsledkom práce našich predkov, ktorí tu pásli, orali, gazdovali,“ hovorí Jana Šimová, starostka Liptovských Revúc. Veľké územie lúk nad rázovitou liptovskou dedinou chce ministerstvo životného zaradiť do chránených území európskeho významu. Začína sa za plotmi rodinných domov a ťahá sa dolinou Tureckého potoka po stráňach Magury až pod hrebeň Veľkej Fatry. Domáci so zaradením nesúhlasia.
Ministerstvo životného prostredia chystá na zaradenie do zoznamu 111 lokalít na Slovensku, časť je aj na Liptove.
Nesúhlasné argumenty ľudí v Liptovských Revúcach, Valaskej Dobovej či vo Važci sú takmer totožné. Obávajú sa zásahu a obmedzenia svojich vlastníckych práv či ďalšieho sprísňovania stupňa ochrany na ich pozemkoch, v okolí dedín, kde bývajú, čo ovplyvní ich každodenný život.
„Už teraz život u nás nie je jednoduchý tým, že žijeme vyslovene v horskom prostredí na území dvoch národných parkov, ktoré od seba oddeľuje len tok Revúcej,“ hovorí starostka.
Každá členská krajina Európskej únie má za úlohu prispieť svojím príspevkom k zachovaniu prírodného bohatstva. Spoločne tak krajiny Únie budujú sústavu NATURA 2000. Je to európska sieť chránených území.
