LIPTOV. Vôbec prvý úsek na D1, ktorá má spájať Bratislavu s Košicami, začali vodiči využívať v roku 1975. Mal 13-kilometov a spájal Bratislavu so Sencom. Rok na to otvorili ďalší úsek. Nebolo to pri Bratislave, alebo niekde, kde si výstavba nevyžadovala zložité technické riešenie a bola lacná. Bolo to na Liptove.
Druhý najstarší úsek najdlhšej slovenskej diaľnice spájal Liptovský Mikuláš s Liptovským Jánom v krátkom, viac ako šesť kilometrovom úseku. S jeho výstavbou začali pred takmer 50 rokmi a do užívania motoristom cestu odovzdali v decembri 1976, teda pred 45 rokmi.
Dôvod, prečo pokračovali s výstavbou diaľničnej siete na Liptove je jednoduchý. V polovici 70. rokov finišovali práce na výstavbe Liptovskej Mary.
Tá znamenala masívny zásah do krajiny stredného Liptova, územie sa zmenilo na obrovské stavenisko a tak k nemu pridali aj výstavbu trasy diaľnice a zároveň aj preložku železničnej trate so známym bešeňovským esíčkom.
Okrem toho pri výstavbe vodného diela sa vyťažili obrovské množstvá štrku a ten sa využil práve pri budovaní diaľničných násypov. Pri stavbe premiestnili z vodného diela pod diaľnicu takmer dva milióny kubíkov zeminy. Stavbu zabezpečovali Inžinierske stavby n.p. Košice, stavebná správa v Poprade.
V článku sa dočítate?
Ktorá časť diaľnice slúži vodičom najdlhšie?Ktorý úsek na Liptove otvorili ako posledný?Čo hovorí starosta Liskovej na to, že vodiči sa naučili obchádzať kolóny cez ich dedinu?Ako je na tom nadvädzujúci úsek Turany Hubová? Čo na to tamojšie obce?
