Obyvatelia Liptovských Revúc pracovali v maďarských uhoľných baniach, neskôr chodili až do Nemecka, Francúzska a Belgicka. Masové vysťahovalectvo bolo dôsledkom krízových rokov koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Poslední vysťahovalci končili svoju púť za prácou až za oceánom, v Amerike.
Počas 2. svetovej vojny a po vypuknutí SNP pomáhali Revúčania partizánom. Obec bola dôležitou zásobovacou trasou povstalcov. L. Revúce boli bombardované a obsadené fašistami. 4. apríla 1945 obec oslobodili jednotky Červenej armády.
V 50. rokoch došlo v dôsledku industrializácie Slovenska aj k rozvoju obce vybudovaním inžinierskych sietí.
Revúčania sa zamestnávali najmä v podnikoch Ružomberka, v Liptovskom Mikuláši a Banskej Bystrici. Jedinou pracovnou príležitosťou v L. Revúcach bola práca na JRD. Po oneskorenej kolektivizácii poľnohospodárstva až v roku 1972 bola vybudovaná moderná ovčia farma, jedna z najväčších na Slovensku.
V 80. rokoch pokročilo budovanie ďalších významných zariadení prinášajúcich nové pracovné príležitosti – výstavba kultúrneho domu, obecného úradu a knižnice (1974), dobudovanie vodovodu, modernej 14-triednej základnej školy s komplexným vybavením (1972).
V doline pod Rakytovom vznikla po r. 1972 nová bytová zástavba. Postavilo sa nové nákupné stredisko, škôlka, požiarne zbrojnice, rekreačno-ubytovacie zariadenie a lyžiarsky vlek (1500 m) v Nižnej Revúcej.
Obec Liptovské Revúce pripravuje od roku 2015 tematické stolové kalendáre. Pre rok 2021 vyzbierali historické fotografie, z ktorých vyskladali pôsobivý kalendár. Vyrobili až 650 kusov a za chvíľu bolo po nich. Takmer každá revúcka rodina tento rok listuje v histórii svojej obce.

Za pomoc a asistenciu pri tvorbe textu a výbere fotografií ďakujeme starostke Liptovských Revúc Jane Šimovej.
OBCE, KTORÉ BY RADI UKÁZALI, AKO ŽILI V MINULOSTI, kontaktuje našu redakciu MY Liptovské noviny na lubica.stancikova@petitpress.sk.