Ružomberok – „Jeden bod nás v konečnom účtovaní delil od tretej a dva od druhej priečky,“ prízvukuje tréner MFK Ružomberok Štefan Mojský. Spýtali sme sa ho:
Kde vám ten bodík, či dva ušli?
- Predovšetkým v troch zápasoch, ktoré sme na jar prehrali. Najviac ma však mrzí dohrávané stretnutie v Banskej Bystrici, na ktoré bolo na programe tesne pred záverečným kolom. Ten zápas sme mali vyhrať a skončili by sme na druhom mieste. Po vyrovnanom prvom polčase, sa až do konca hralo len na domácej polovici. Súpera sme k ničomu nepustili, lenže chlapci zahodili aj najvyloženejšie príležitosti, vrátane troch samostatných nájazdov. Napokon v nadstavenom čase sme dostali nešťastný gól po štandartnej situácii. Predtým sme doma prehrali s Prešovom – 1:3 a s Trenčínom 0:2. Hoci Trenčín suverénnym spôsobom získal titul, u nás nepresvedčil. Tri razy vystrelil na našu bránu a boli z toho dva góly. Naopak my sme predviedli seriál zahodených príležitostí. Bolo to stretnutie, v ktorom sa tiež dalo naplno zabodovať. Len mimochodom, s víťazom súťaže chlapci odohrali veľmi dobrú partiu i v jeseni, keď si z Trenčína priviezli bod.
Určite človeka škrie, že tak málo chýbalo k republikovej medaile. Aké nádeje ste pred sezónou vkladali do novej partie, keď viacerí hráči z predchádzajúceho kádra prešli do kategórie staršieho dorastu?
- Sú tam síce niekoľkí nadpriemerní hráči, ale neraz v ňom absentovala schopnosť dotiahnuť niektoré zápasy do úspešného konca. Predovšetkým keď sa súper ujal vedenia, chlapci vyšli z rytmu a dlho hľadali svoju tvár.
Je známe, že premieňanie šancí nebolo vašou silnou stránkou. Čo vy na to?
- Jednoznačne s tým súhlasím. Napriek tomu, že na koncovke sa veľa v tréningu pracovalo. Žiaľ, výraznejší pokrok nenastal. V družstve boli skôr také typy hráčov, ktorí príliš na ihrisku vymýšľajú a trošku robia z futbalu aj vedu. Svoje ale v útoku urobilo i vážnejšie zranenie Kubalu. Ten v jeseni, dokiaľ neutrpel zlomeninu nohy, vytváral vpredu veľmi efektívny tandem s Balážom. Ak by táto dvojica bola naplno fungovala i v jarnej časti, asi by nám striebro neuniklo.
Váš zverenec Miroslav Kasaj bol pred pár dňami v rámci Jedenástky ročníka 2004/2005 vyhlásený za najlepšieho futbalistu v kategórii mladšieho dorastu. Ako by ste charakterizovali tohto talentovaného futbalistu?
- Mirko dostal väčšinu hlasov od mládežníckych trénerov. A myslím si, že zaslúžene. Je to chlapec, ktorý je do futbalu maximálne „zažratý“. S niečím takým som sa ešte nestretol. Niekedy je to ale aj trochu na škodu, že ide na maximum zo svojho pohľadu. Pramenia z toho i chyby, najmä pri zakončovaní. Veľmi ma teší, že Kasaj bol zaradený do prípravy seniorského „áčka“. A som presvedčený, že aj medzi mužmi príjemne prekvapí.
