HYBE. Na jeseň 1918 trvala takzvaná Veľká vojna už štvrtý rok. Vojnový mlynček si stále žiadal nové a nové ľudské obete. Obyčajní vojaci bojujúcich strán cítili čoraz väčšiu únavu a vyčerpanosť z nezmyselných bojov. Akoby táto tragédia nemala konca.
A predsa. Dňa 11.novembra 1918 o 11.11 hod vstúpilo do platnosti prímerie. Výstrely utíchli, na frontoch sa rozhostilo ticho. Túto udalosť pripomínajú pre budúce generácie červené vlčie maky, ktoré „na poliach Flámska“ symbolizovali životy padlých vojakov. V deň podpísania prímeria už niekoľko dní neplatila mapa predvojnovej Európy. Od 28.októbra 1918 existoval aj samostatný spoločný štát Slovákov a Čechov – Československá republika.
O vznik republiky sa výraznou mierou zaslúžili nielen politici, ale aj slovenskí a českí vojaci bojujúci počas prvej svetovej vojny v československých légiách v jednotlivých dohodových štátoch – vo Francúzsku, Rusku a v Taliansku.
Proces vzniku a formovania čs. légií bol veľmi komplikovaný. Boli tu mnohé prekážky ako vo vojenskej, tak i v politickej oblasti. Nakoniec ich však korunoval úspech, čo malo rozhodujúci význam pre vznikajúcu Československú republiku. Československé légie predstavujú z hľadiska vojenských dejín pozoruhodný prípad. V radoch legionárov sa zišli dobrovoľníci z rôznych častí Habsburskej monarchie – budúceho Československa i z krajanských oblastí v zahraničí.
V slede veľkých dejinných udalostí sa však nachádzajú aj mnohé príbehy ľudí, ktorí nemajú pamätné tabule a ich mená nie sú uvedené v slovníkoch a encyklopédiách. Pri našich nedávnych návštevách na cintorínoch, často nevšímavo prechádzame okolo pomníkov, ktoré ukrývajú pozoruhodný ľudský príbeh.
Ako sme žili: Hybe sú dedinou významných rodákov, hasičov, ochotníkov aj známych hostincov (FOTOGALÉRIA) Čítajte Jeden z mnohých liptovských mužov, Ondrej Ružiak, roľník a príležitostný lesný robotník, bol – v mene cisára pána, prinútený vymeniť pluh za vojenskú pušku. Ako legionár bojujúci v Taliansku zažil najskôr život v zajateckom tábore, potom anabázu cesty z južného Talianska na sever, a nakoniec nasadenie do bojov, kde bol účastníkom vojenského vystúpenia našich talianskych legionárov.
Narodil sa v Hybiach 20.decembra 1896 v rodine roľníka Ondreja Mateja Ružiaka (1870-1909) a Zuzany, rod. Šmihulovej (1872-1928). Podobne ako mnohí jeho vrstovníci, po vychodení povinných šiestich tried ľudovej školy, zostal hospodáriť na domácom majetku a pracoval ako lesný robotník. Mal len 13 rokov keď stratil otca a celú výchovu o rodinu prevzala mama a starí rodičia.
Držali ho v chatrči na brehu mora
Vypuknutie vojny v lete 1914 podstatne zmenilo aj jeho život. Podľa archívnych záznamov bol zaradený do vojenskej služby v c.a k. rakúsko-uhorskej armáde 15.júla 1915 v hodnosti pešiak, k 31. domobraneckému (honvédskemu) pešiemu pluku v meste Veszprém. V kartotéke je evidovaný v hodnosti vojak. Na zachovanej fotografii z obdobia jeho pôsobenia v c.k. armáde má však na golierových výložkách dve hviezdičky desiatnika.
V máji 1915 Taliansko vypovedalo vojnu Rakúsko-Uhorsku. Na južný front sa takto dostal aj Ondrej Ružiak. Podľa stručných údajov v spomínanej kartotéke, padol do zajatia (v evidencii je evidovaný ako D – dezertoval) 6.augusta 1916 v Podgore - prímorskom mestečku v dnešnom Chorvátsku.
