LIPTOV. Čierna košeľa sa dnes môže na prvé počutie javiť takmer ako odev snov. Nepremokne, netreba ju prať, žehliť, odpudzuje hmyz, v horúčave chladí a v zime prehreje. A ešte aj premastí pokožku. Keď ju už netreba, hodí sa do ohňa.
Oblečenie pastierov aj zbojníkov by si dnes však sotvakto obliekol. Iveta Zuskinová, známa liptovská etnologička, ktorá sa venuje ovčiarstvu hovorí, že nosiť ju mohli len naozaj tvrdí chlapi. Jej nosenie nebolo práve najpohodlnejšie. Takmer sto rokov si ju na Liptove nikto neobliekol.
Liptovskí múzejníci po takmer sto rokoch od zániku vyskúšali výrobu čiernej košele. Zabralo im to niekoľko dní a podarilo sa. Chystajú veľkú výstavu Oživení zbojníci, na ktorej chcú ukázať, ako zbojníci vyzerali. Zrekonštruujú ich tváre aj oblečenie. K nemu patrila práve čierna košeľa, ktorú si zbojníci prevzali od pastierov.
„Do zbojníckej komunity sa dostala cez pastierov, pretože väčšina pochádzala z pastierskeho prostredia,“ povedal Miroslav Nemec z Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku, ktoré je expozíciou Liptovského múzea.
Nedopiť žinčicu značilo neúctu, vyliať ju urážku Čítajte Starodávne funkčné oblečenie
Čierna bola preto, lebo bola poriadne zaúdená, bledé farby textilných vlákien sa po hodinách v dyme zmenili na šedú až čiernu.
„Dnes by sme čiernu košeľu nazvali ako funkčný odev pastierov. Pastieri si ich zvykli robiť na začiatku sezóny, keď prišli na salaš. Močili ich v tuku a následne dlho údili v dyme vatry. Nosili ju celú sezónu a na konci ju spálili. Mala niekoľko benefitov. Bola takmer nepremokavá, odháňala hmyz, nemusela sa prať a údajne premasťovala kožu,“ hovorí Nemec s tým, že sa nenosila ako vrchný odev ale ako bežná košeľa.
