LIPTOV. Adriana Skusilová je imunologička a alergologička, svoju ordináciu má v Liptovskom Mikuláši. Hovorí, že za neochotou ľudí očkovať sa proti koronavírusu je nedostatok zrozumiteľných informácií a aj fakt, že ľudia sú ochotní veriť tomu, čo si prečítajú na sociálnych sieťach bez toho, aby si overili zdroj informácií.
„Každým dňom vieme o chorobe viac a vieme sa lepšie brániť. Áno, stále je veľa nepoznaného, ale pribúdajú aj poznatky, ktoré nám môžu pomôcť v boji proti vírusu. A potom ide už o disciplínu ľudí a ochotu spolupracovať na opatreniach, ktoré sú zavedené,” hovorí dlhoročná lekárka, ktorá sa s ľuďmi o vakcinácii trpezlivo rozpráva, pretože vakcínu vníma ako účinný nástroj v boji s nebezpečnou chorobou, po ktorej aj mladí a dovtedy zdraví ľudia neraz umierajú.
Adriana Skusilová v rozsiahlom rozhovore vysvetľuje
- Prečo by sa mali zaočkovať aj mladí a zdraví ľudia, ktorí športujú a dbajú na životosprávu
- Ako je to s očkovaním tehotných alebo dojčiacich žien
- Po akej dobe by sa mali očkovať ľudia, ktorí prekonali Covid-19
- Či sú viac chránení ľudia, ktorí covid prekonali, alebo zaočkovaní
- Kedy a do akej miery sú výsledky testov na protilátky smerodajné
- Prečo očkované osoby šíria vírus kratšie než neočkovaní
- Ktorým ľuďom dnes bez váhania odporúča očkovanie
- Ako ochorenie zvládajú deti
- Aké problémy sprevádzajú ľudí, ktorí prekonali ťažký priebeh ochorenia covid-19
- Koľkokrát sa budeme musieť preočkovať
- Dokedy budeme musieť nosiť rúška
V čom pramení strach ľudí z očkovania?
Ľudia sa boja očkovania, lebo v tomto prípade nevedia, o čo ide. Je to niečo nové, dosiaľ nepoznané. Očkovanie nie je niečo, čo ľudia nepoznajú. Podľa historických záznamov je tu už tisíc rokov.
Prvé pokusy o očkovanie boli proti pravým kiahňam už v 11. storočí. Vďaka nemu sa toto ochorenie eradikovalo, teda potlačilo a dnes už vôbec neexistuje. Vírus je už len vo vírusových bankách, v populácii sa nevyskytuje.
Takže môžeme povedať, že ide o strach z tohto konkrétneho očkovania proti koronavírusu?
V podstate áno. Celkove situácia, v ktorej sa dnes nachádzame, je pre nás všetkých nová. Konkrétne toto očkovanie je pre bežného človeka niečo neznáme, nové. Medzi ľuďmi rezonujú nové pojmy – mRNA a DNA vakcíny.
Tie ale nie sú celkom nové. Na ich vývoji sa pracovalo vyše dvadsať rokov, boli použité už pri epidémiách SARS a MERS na Blízkom východe. Vtedy sa očkovalo práve týmito typmi vakcín a aj vďaka očkovaniu sa tam podarilo šírenie ochorenia zastaviť. Tak ako ide dopredu vývoj áut, mobilných telefónov, ide dopredu aj vývoj očkovacích látok.
V mRNA vakcínach je minimum cudzorodých látok, vakcína obsahuje zakódovanú informáciu o povrchovom antigéne vírusu, cez ktorý sa vírus dostáva do bunky. V očkovacej látke sa nenachádza celý vírus, nemá preto ako vyvolať ochorenie, vyvolá len imunitnú odpoveď. Pri imunitnej odpovedi si náš imunitný systém vytvára pamäťové bunky a pamäťové protilátky. Keď sa stretne so živým vírusom, dokáže naň reagovať a likvidovať ho.

Pokiaľ človek zaočkovaný nie je a stretne sa s vírusom, trvá až dva týždne, kým sa mu v tele naplno rozvinú obranné mechanizmy. Za tieto dva týždne môže vírus v organizme urobiť devastačné zmeny. Napáda orgány a môže vyústiť do ťažkého a komplikovaného priebehu ochorenia.
“Najhoršie je, že ochorenie je také zákerné, že my nevieme predpovedať, aký bude mať u jednotlivých ľudí priebeh.
„
Najhoršie je, že ochorenie je také zákerné, že my nevieme predpovedať, aký bude mať u jednotlivých ľudí priebeh. Je jasné, že u ľudí vo vyššom veku pracuje imunitný systém inak ako u mladého človeka. Ale nedá sa povedať, že mladý zdravý človek covidom prejde bezpríznakovo alebo bude mať len mierny priebeh.
Sú obavy ľudí z očkovania z vášho odborného pohľadu na mieste?
Nie. Určite nie. Ja sama som zaočkovaná tromi dávkami. Moja celá rodina je zaočkovaná rôznymi typmi vakcín. Nikto nemal po očkovaní vážne vedľajšie účinky. Všetci išli na očkovanie s presvedčením, že je to dobrá vec.
Po akom čase od prvého očkovania je človek chránený?