LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Človeku, ktorý nikdy nevidel Jaskyňu mieru, je ťažko opísať jej krásu a hodnoty. Nachádza sa medzi známou Demänovskou jaskyňou slobody a Demänovskou ľadovou jaskyňou a hoci sa krátko po jej objavení rozbehli práce na jej sprístupnení, bežný návštevník do nej nikdy nevstúpil.
Už len poloha Jaskyne mieru hovorí veľa o jej hodnotách. Je súčasťou Demänovského jaskynného systému, jedného z najpozoruhodnejších na území Karpát.
Ján Zuskin, riaditeľ Správy slovenských jaskýň hovorí, že určite nie je opakovaním toho istého, čo možno vidieť v Jaskyni slobody alebo ľadovej jaskyni. „Kto rád navštevuje jaskyne, nemôže byť sklamaný.“
Jaskyňu prispôsobovali chodníku
Jaskyňu mieru objavili v roku 1952 a rok na to jaskyniari oficiálne oznámili, že ju sprístupnia verejnosti. Plán a spôsob sprístupnenia však vznikal veľmi dlho, so samotnými prácami začali až koncom 70-tych rokov.
Pred viac ako 30 rokmi sa však práce úplne zastavili. V jaskyni zostal dvojkilometrový prehliadkový betónový chodník a veľa hrdzou prežratého železa, z ktorého robili zábradlia či nosné konštrukcie.
Práce na sprístupňovaní jaskyne neboli práve ohľaduplné k mimoriadne citlivému jaskynnému priestoru.
Po objavení Demänovskej jaskyne Slobody chceli byť všetci ako Alois Král Čítajte Jaskyňu prispôsobovali chodníku a nie chodník jaskyni. Rôzne jaskynné chodby a škáry vnímali ako jamy, ktoré zasypávali sutinou. V cennom prostredí zostali tony takéhoto materiálu.
