Ján Psotný: Rozhodnutia nikdy nekompenzujem Čítajte
LIPTOV. Aktuálne patrí spomedzi liptovských futbalových rozhodcov k slovenskej špičke. Za sedem rokov sa dopracoval až do druhej ligy. Dnes je aj známym športovým redaktorom v televízií.
V našom futbalovom rozhodcovskom projekte sme oslovili Tomáša Batiza z Liptovského Mikuláša.
Odkedy sa venujete rozhodcovskej činnosti?
Začal som pár mesiacov po tom, ako som oslávil 18. narodeniny, teda v sezóne 2013/2014.
Ako ste sa k rozhodovaniu vlastne dostali?
Veľmi náhodne. Po skončení dorasteneckého tréningu v Demänovej, kde som v mládežníckych kategóriách pôsobil, sa hral prípravný zápas žiakov. Na stretnutie bol delegovaný iba rozhodca Jaroslav Tutura. So spoluhráčom nám napadlo, že sa ho spýtame, či mu nebudeme môcť robiť asistentov. Nevinná náhoda mi prakticky zmenila život. Paradoxne, o pár dní na mikulášskom gymnáziu, ktoré som v tom čase navštevoval, bol na nástennej tabuli veľký plagát, že Liptovský futbalový zväz hľadá nových rozhodcov. Ani na sekundu som nezaváhal, hneď som písal na uvedený mail. O pár týždňov sa začal kurz a už to išlo.
A čo začiatky? Ako vám to išlo?
Úplne ma to pohltilo. Začal som v sezóne 2013/2014. Ako každý nováčik, na začiatku som naberal prvé skúsenosti na stretnutiach mládeže. Na prvý mužský zápas si pamätám veľmi presne. Bolo to stretnutie III. ligy B Ploštín – Bobrovec. Bol som delegovaný ako asistent, hlavným rozhodcom bol Vlado Pleva, ktorý teraz už pôsobí v krajských súťažiach. Tešil som sa na každý víkend, takže u mňa neprichádzala ani možnosť, že by som sa ospravedlňoval z delegácií. Prioritou bol futbal a všetko išlo bokom. Tým, že som bol vždy k dispozícii, tak cez víkend bolo úplne normálne, že som mal aj tri stretnutia, takže som bol viac na ihrisku ako doma.
Ako by ste sa charakterizovali, aký ste typ rozhodcu?
Ťažko to takto presne definovať. V prvom rade to závisí od hráčov. V úvodných minútach sa snažím vycítiť charakteristiku stretnutia. Ak na hráčoch vidím, že chcú hrať, tak pustím aj tvrdšie zákroky, ktoré práve vyplynú z futbalového nasadenia. Futbal je kontaktný šport, takže súboje k tomu patria. Samozrejme, keď to už prekračuje istú mieru tolerancie, je dobré včas zasiahnuť a spraviť si poriadok, lebo zápas sa zvrhne a nemusí to dobre dopadnúť.
V článku sa tiež dozviete
Dá sa rozhodcovskou činnosťou aj uživiť.
Ako vníma ženy v rozhodcovskom drese.
Aké zaujímaavé príhody počas kariéry zažil.
Čo hovorí na dívákov.
Dobré rady pre budúcich rozhodcov.
Dočítate sa aj mnoho iných zaujímavosti z rozhodcovského života...
Hrávali ste aj futbal aktívne? Aký ste boli hráč? A ako ste sa v tej dobe správali k rozhodcovi?
Počas futbalovej kariéry som rozhodcov takmer vôbec neriešil a ani nevnímal ich činnosť. Odmalička som vyrastal v kolektíve, ktorý inklinoval k futbalu. S kamarátmi sme hrali za Demänovú. Najskôr žiacke kategórie a neskôr aj dorastenecké. Zo začiatku som bol v útoku, ale raz nám na poslednú chvíľu vypadol brankár. Voľba padla na mňa, zápas mi vyšiel a potom som aj v bránke
