LIPTOV. Obmedzené možnosti lyžovania, ale aj túžba po voľnom pohybe v horách preč od bežného života, ktorý beztak komplikuje covid, ťahá ľudí na skialpy. So skialpinizmom alebo skiturizmom mnoho z nich len začína a turistov v rizikovom prostredí najmä v posledných dvoch rokoch výrazne pribúda.
Bolo počuť prasknutie. Skialpinisti v žľabe nemali pred lavínou šancu uniknúť Čítajte Ďalším dôvodom je stále rastúca cena za klasickú lyžovačku. Cena dvojdňovej lyžovačky pre štvorčlennú rodinu spolu s parkovaním a občerstvením sa vyrovná už kvalitnej skialpovej výbave z druhej ruky.
O bezpečnom skialpinizme, praktických radách, ale aj nástrahách sme sa rozprávali s Martinom Bešinským zo Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby v Liptovskom Hrádku.
Kto je to skialpinista a kto skiturista?
V skialpinizme sa spája lyžovanie a alpinizmus, teda človek ide hore do svahu na lyžiach, má so sebou mačky, cepín a výstup kombinuje s ľahším lezením.
Pojem skitouring je skôr novotvar, je to spojenie lyžovania a turistiky, ide o prechod na lyžiach a potom zjazd. Nie sú tam prvky alpinizmu. Skialpinizmus je náročnejší.
Stretol som sa aj s pojmom skitfitnes. Robia ho ľudia, ktorí vyšliapu hore na lyžiach, no lyžovať sa boja, tak sa zvezú dole lanovkou.
Aké sú najzákladnejšie rady bezpečného pohybu v teréne? Skúsme vybrať tri - štyri, aby sa ľahko pamätali.
Prvá a najzákladnejšia rada je, aby ľudia nechodili sami. Ak sa niečo stane a človek je sám, nemá mu kto pomôcť. Pri zasypaní je kľúčových prvých 15 minút. Tie rozhodujú. Buď pomôže ten, kto tam priamo je, alebo náhodní svedkovia, ktorí tam ale nemusia byť.
Po prvých 15 minútach šanca na prežitie rapídne klesá. Aj keď svedok nehody rýchlo zavolá horskú službu, aj tým trvá, kým prídu na miesto lavíny.
Ak človek pod snehom upadne do hlbokej hypotermie, teda je podchladený, mozog nespracováva veľké množstvo kyslíka. Sneh je pórovitý a dá sa v ňom za určitých okolností dýchať. Sú prípady, že človek prežil pod lavínou aj dve hodiny, ale je to len mizivé percento.
Druhou radou je, aby ľudia sledovali lavínové spravodajstvo, ktoré nám hovorí o tom, do akých terénov a kde nemáme vstupovať. Pri zvýšenom lavínovom stupni sa týmto terénom treba úplne vyhýbať. Už pri druhom stupni by sme nemali vstupovať do lavínových svahov so sklonom vyšším ako 40 stupňov. Nie je to zásada, ale naše vysoké odporúčanie.
Keď už ideme na skialpinistickú alebo skituristickú túru, určite treba lavínovú výbavu. Teda vyhľadávač, sondu a lopatu. A, samozrejme, je dôležité vedieť ich používať.
Martin Bešinský v rozsiahlom rozhovore vysvetľuje
- Jednoduché a ľahko zapamätateľné rady o tom, čo robiť v lavíne
- Ako spoznať sklon svahu, ktorý sa chystám vyšliapať?
- Ako čítať terén priamo na mieste
- Aké terény odporúčajú horskí záchranári začínajúcim skituristom
- Prečo je chybou skákať do lavíny v snahe pomôcť priateľovi
- Kedy je počasie najzradnejšie
- Prečo je riskantné chodiť na skialpy hneď, ako sa vyčasí?
- Viete, ako treba nosiť paličky a prečo môžu byť nebezpečné?
- Ako dokáže horská služba podrobne mapovať lavínovú situáciu
- Ako fungujú predpovede a ako ich čítať
- Čo sa stalo pri tragédii vo Veľkej Fatre
Niekedy sa nebezpečnému svahu vyhnúť nedá.
V Jasnej sa stalo, že chalan zlyžoval lavínový terén a zostal stáť v strede žľabu. Nalyžoval za ním kamarát, ale spustil lavínu. Tým, že zostal v strede žľabu, lavína ho zmietla.
