LIPTOV. Ich žlč a sadlo sa používali do rôznych magických a liečivých prípravkov, kožušina zase ľudí zahriala. Nebol to však hlavný dôvod lovu medveďov v minulosti. Medvede ľudia po stáročia vnímali ako dravú a škodlivú zver. Za ich zabitie dostávali odmeny a neboli malé.
„V období pastierstva a salašníctva sa hole a hory vypásali volmi, jalovinou, koňmi, kozami, ovcami, v predhorí jahňatami a ošípanými. Intenzívnym rúbaním kosodreviny, vypaľovaním a odlesňovaním sa rozšírili pasienkové plochy na úkor lesa, čím sa zmenšoval životný priestor medveďa, ktorý poškodzoval záujmy človeka ohrozovaním stád dobytka, oviec a koní, ktoré sa pásli v horách, a zriedkavo aj človeka. Ľudia sa držali hesla
„Čím menej medveďov, tým budú menšie škody,“ vysvetlil Pavol Hriadel, kurátor prírodných vied Liptovského múzea.
Lovecký poriadok Jozefa II. z roku 1786 povoľoval zahubiť medveďa každému, kto sa s ním stretol. V 18. storočí dostávali za jedného uloveného medveďa sedem zlatých a ďalších sedem za medvediu huňu.
