HYBE. V našich dejinách nachádzame mnohé osobnosti, ktoré svojou aktívnou prácou v oblasti národnej, kultúrnej či spoločenskej, vyorali hlbokú brázdu aj na politickej scéne.
Medzi takéto osobnosti žijúce v Liptove na začiatku 20. storočia patril, dnes už takmer zabudnutý, Ján Ružiak, advokát, národovec, mecén, cirkevný pracovník, poslanec uhorského snemu v Budapešti a neskôr poslanec a senátor národného zhromaždenia v Prahe. Pripomenuli sme si sté výročie jeho úmrtia.
Ako sme žili: Hybe sú dedinou významných rodákov, hasičov, ochotníkov aj známych hostincov (FOTOGALÉRIA) Čítajte Ján Ružiak žil a pôsobil v zložitej spoločenskej a politickej atmosfére. Pôvodom roľnícky syn hlásiaci sa ku slovenským koreňom, už ako mladý intelektuál, zapojil sa do širších spoločenských snažení.
Advokát Ružiak patril k neveľkej skupinke neohrozených slovenských liptovských národovcov, ktorí sa aktívne a iniciatívne podieľali na formovaní tunajšieho národného hnutia. Z dnešného pohľadu Ružiakovo mnohorozmerné účinkovanie vzbudzuje obdiv a jeho práca je výrečným svedectvom o politicko - spoločenských pomeroch v Liptove.
Narodil sa 29. novembra 1849 v Hybiach, ako najstarší syn zámožného roľníka Jána Ružiaka a Kataríny rod. Jamnickej. Základné vzdelanie získal na evanjelickej ľudovej škole v rodisku. V učení pokračoval na meštianskej škole v Liptovskom Hrádku.
Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Levoči a Prešove. Po maturite v roku 1868 pokračoval v Prešove na Evanjelickom kolégiu v štúdiu na právnickej akadémii. Po jej absolvovaní si tu odslúžil aj svoj dobrovoľnícky rok. Počas štúdia sa angažoval v slovenských študentských združeniach. Patril k členom Hviezdoslavovej družiny, bol podpredsedom literárneho spolku Kolo.
Do politického života vstúpil v období maďarizácie
Po skončení právnických štúdií nastúpil v roku 1872 ako patvarista (advokátsky praktikant) k Jozefovi Baligovičovi, známemu liptovskému národovcovi. V októbri 1875 zložil Ján Ružiak, spolu so spolužiakom a rodákom Adolfom Kállayom (1849-1919) advokátske skúšky v Budapešti a obidvaja sa usadili ako „pravotári“ v Liptovskom Sv. Mikuláši.
