Nevidí, ale hrá stolný tenis a živia ho informačné technológie Čítajte LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Vášnivý lyžiar bol v juniorskom a neskôr aj v seniorskom veku slovenským reprezentantom a dosahoval sľubné výsledky, ktoré ho predurčovali k svetlej športovej kariére. Avšak jeden okamih v roku 2005 všetko zmenil. Počas tréningu pri free-style lyžovaní prišiel nepríjemný pád, po ktorom zostal na vozíku.
Po určitom krátkom čase pochopil, že to, čo sa stalo, sa už vrátiť nedá, a tak opäť začal žiť. Vrátil sa k tomu, čo miloval, k lyžovaniu. Po jedenástich mesiacoch od úrazu opäť lyžoval, už však ako paralyžiar.
Po krátkom čase mu prišla ponuka stať sa slovenským reprezentantom v paralyžovaní, no neprijal ju, pretože už to tak necítil.
Marián Ligda dnes okrem viacerých športových aktivitách, ktorým sa venuje, patrí aj medzi lídrov a je súčasne kapitánom slovenskej para-hokejovej reprezentácie. Tá sa po prvýkrát prebojovala až na zimné paralympijské hry do čínskeho Pekingu 2022.
V úvode nášho rozhovoru s Marianom Ligdom sme sa ešte vrátili k senzačnému postupu na ZPH 2022.
Aké sú pocity s odstupom času?
Samozrejme, nejaká tá eufória z postupu tu stále je, ale už to trošku utíchlo. Najintenzív-nejší bol ten bezprostredný postup. Dnes trošku cítim, že stále sme viac-menej tak na pol ceste. Až po príchode do dejiska hier to vypukne a bude to veľmi emotívne, tímové a bojovné.
V článku sa dočítate aj:
Ako a kde trénuju parahokejisti.
Delí sa parahokej aj podľa postihnutia.
Dá sa ním uživiť ako profesionál.
Ako sa stal kapitánom.
Koľko sa venuje tomuto športu a aké ťažké boli začiatky.
Hokej je tvrdý šport, je to tak aj v parahokeji.
A iné...
