Liptovský Mikuláš – vané odborným usmernením Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Len jeden lekár (mali by byť minimálne piati) má požadované vzdelanie – atestáciu v odbore anesteziológia a urgentná medicína. Vedenie nemocnice tvrdí, že ďalších lekárov s potrebnou špecializáciou nedokáže získať, pretože ich je nedostatok na celom Slovensku. Riaditeľ nemocnice Pavol Cvengroš preto očakával, že ministerstvo tieto podmienky zmäkčí, a to do konca júna, do kedy sa mohli prihlásiť noví záujemcovia o prevádzku záchranky v Liptovskom Mikuláši. Nestalo sa tak, práve naopak. Ministerstvo tieto kvalifikačné podmienky prenieslo aj do novely Vyhlášky MZ SR č. 741/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú niektoré podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe. Novela je účinná od 1. júla, a na rozdiel od januárového odborného usmernenia MZ SR je vyhláška všeobecne záväzný právny predpis, ktorý musí rešpektovať nielen nemocnica, ale aj zdravotné poisťovne, ktoré činnosť záchranky financujú. Dodržiavanie tohto predpisu v praxi by mohlo viesť k zániku rýchlej zdravotnej pomoci v Liptovskom Mikuláši. Vedenie mikulášskej nemocnice o novele vyhlášky zatiaľ nevie. Ekonomická námestníčka NsP L. Mikuláš Marta Španková tvrdí, že rozhodujúci je existujúci zmluvný vzťah so zdravotnými poisťovňami. „Pokiaľ nám poisťovne budú na základe týchto zmlúv činnosť záchranky preplácať, budeme ju prevádzkovať,“ zdôrazňuje M. Španková.
Poisťovne sú tiež zatiaľ zdržanlivé. Činnosť mikulášskej záchranky hradili aj napriek tomu, že jej poskytovanie nebolo v súlade s odborným usmernením MZ SR. Či tak budú robiť aj naďalej, a to aj za cenu porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu – vyhlášky MZ SR, zatiaľ nie je jasné. „Požiadali sme o stanovisko ministerstvo,“ hovorí vedúca koordinačného centra Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Žiline Anna Leščinská. Práve najväčšia zdravotná poisťovňa nedodržiavanie kvalifikačných predpokladov pre činnosť rýchlej zdravotnej pomoci mikulášskej nemocnici vytýkala, ale ani ona si netrúfla vyvodiť z toho dôsledky napríklad vo forme finančného postihu. Ak by tak spravila, NsP by podľa riaditeľa P. Cvengroša prestala prevádzkovať mikulášsku záchranku. Ak tak nespraví, sama sa vystavuje postihu napríklad zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Práve kvôli prísnym podmienkam pre prevádzku ambulancie rýchlej lekárskej pomoci sa NsP L. Mikuláš nakoniec neprihlásila do výberového konania, na základe ktorého MZ SR určí nového prevádzkovateľa záchranky pre Liptovský Mikuláš a niektoré okolité obce. „Nepovažujem za reálne, že by sme splnili podmienku zamestnávať na záchranke piatich anesteziológov alebo lekárov v odbore urgentná medicína. Doteraz sme sa o to snažili, a nikdy sa nám to nepodarilo,“ objasňuje M. Španková.
No chýbajúci lekári s potrebným vzdelaním nie sú jedinou prekážkou. Nemocnica by musela presťahovať dispečing z budovy polikliniky do priestorov, ktoré musia spĺňať štandardy, určené novým zákonom o záchrannej zdravotnej službe. Prijať by museli ďalších päť operátorov a polovicu nákladov na činnosť dispečingu by už nehradil súkromný poskytovateľ dopravnej služby, ako je to v súčasnosti. „Jednorázové náklady na úpravu priestorov by sme ešte zvládli, ale prevádzka stanice záchranky by bola drahšia, a v tom prípade by sa nám už finančne nevyplatila,“ dodáva M. Španková. Ak bude výberové konanie MZ SR úspešné, činnosť záchranky by v Liptovskom Mikuláši mala na konci tohto roka prevziať iná spoločnosť. NsP je pripravená ponúknuť jej na prenájom priestory, v ktorých sami pôvodne uvažovali umiestniť stanicu záchrannej služby. Vedenie nemocnice očakáva, že nový prevádzkovateľ záchranky osloví aj jej terajších zamestnancov – štyroch vodičov, päť dispečerov a päť výjazdových sestier. Mikulášska nemocnica s týmito zamestnancami ďalej neráta a priestor pre poskytovanie záchrannej zdravotnej služby v hornom Liptove uvoľňuje iným záujemcom.
