Ludrová – Len mimochodom, ešte v sezóne 2001/2002 boli Ludrovci vážne namočení do boja o záchranu. Práve vtedy tamojších futbalistov prevzal Jozef Večerek, bývalý dlhoročný brankár a potom vedúci A mužstva.
Ako vnímate postup do V. ligy? – pýtame sa na úvod nášho rozhovoru trénera J. Večereka.
- Je to veľká vec. Tých predchádzajúcich dvadsaťtri rokov prinieslo dedine aj pár vypadnutí z najvyššej liptovskej súťaže. Po zmenách, ktoré v ludrovskom futbale nastali pred štyrmi, piatimi rokmi, sme sa vydali na novú cestu. Ide o historický úspech miestneho futbalu. Asi v análoch by sme nenašli obdobu takejto suverenity víťaza I. triedy. Okrem výrazného bodového náskoku, určite za povšimnutie stojí aj stotri nastrieľaných gólov. Naša postupová definitíva bola už dávnejšie známa. Dve kolá pred koncom súťaže sme si ale vytýčili ďalšiu métu, a to dostať sa na sto gólov. To znamenalo ešte osemkrát rozvlniť súperovu sieť. Chlapci tento plán nielen splnili, ale i prekročili.
V jeseni vaše mužstvo stratili deväť bodov, keď deväť stretnutí vyhralo, tri remizovalo a jedno prehralo. V odvetnej už len naplno bodovalo. Ako sa pozeráte na tieto čísla?
- Jediná prehra v súťaži nás veľmi mrzela. Išlo o domáce stretnutie so Smrečanmi. Hrali sme prakticky to isté, čo aj v iných zápasoch, len súperova brána bola akoby zakliata. Urastení hráči Smrečian vytvorili obranný val, cez ktorý sme sa nedokázali presadiť. Vpredu sa zamerali len na streľbu zdiaľky a jedna rana im aj vyšla. Bolo to také smoliarske stretnutie, v ktorom mužstvu asi nebolo súdené dať gól. Aj taký býva futbal. Čo sa týka jari, hneď v úvode sme sa veľmi dobre odrazili v Kvačanoch. Tam sme začínali, po dvoch odložených kolách. Sám pred seba som si vtedy povedal, že ak neprehráme v Kvačanoch, ktoré disponujú veľmi kvalitným kádrom, už naozaj vážne môžeme pomýšľať na postup. Ťažké stretnutie mužstvo zvládlo, vyhralo 4:2 a tým sa začala naša jarná víťazná šnúra trinástich stretnutí.
Uvažovali ste počas zimnej prestávky aj nad tým, že by ešte mohol niekto Ludrovej skrížiť postupové ambície?
- Po jeseni ešte všetko bolo otvorené. Päťbodový náskok pri trojbodovom systéme nič neznamená. Aj keď mužstvo malo dobrú prvú polovicu sezóny, o prenasledovateľov nebola núdza. Išlo najmä o Jamník, Liptovskú Lúžnu, Liptovské Sliače i Černovú. Možno niekto by naše jarné vyžrebovanie označil za nevýhodné, avšak opak bol pravdou. Mužstvo síce za súpermi z prvej polovice tabuľky cestovalo na ich ihriská, ale to mu aj vyhovovalo. Viaceré tímy, čo prišli do Ludrovej, postavili pred svojou šestnástkou desaťčlennú hradbu a len bránili. Tým išlo len o dobýjanie jednej brány. Doma sa mnohí snažili hrať futbal a byť rovnocenným partnerom. Takže vonku sa chlapcom lepšie hralo.
Je známe, že kľúčovými postavami tímu boli niekdajší prvoligisti – Viliam Hyravý, Róbert Hazucha a Ján Haspra. Čo možno povedať na ich adresu a čo o ďalších hráčoch?
- Tri „há“ to bola naša úderná sila. Hyravý dokazoval, že je stále výnimočná futbalová osobnosť. Svojím pohybom zatienil i ďaleko mladších spoluhráčov. Nikdy mu nebolo ľúto urobiť kĺzačku, bleskurýchlo vstať a potom loptu presne prihrať. Hazucha je skvelý futbalista i správny chlap do partie. Nevynechal jediný tréning a nikdy na nič „nefrflal“. Nuž a Haspra, ten je celých deväťdesiat minút na ihrisku v maximálnom tranze. Veľmi dôležité bolo, že všetci traja aj naplno žili s našim dedinským klubom. Na jar tomuto záprahu výborne sekundoval Milan Hadváb, ktorého sme do Ludrovej dotiahli zo Švošova. V každom prípade jeho príchod bol pre mužstvo prínosom. Máme tiež dvoch rovnocenných brankárov Igora Cáracha a Michala Kmeťa. Aj tí výbornými výkonmi výraznou mierou prispeli k našej krásnej bilancii. Ďalej by som vyzdvihol Karola Kučeru, Petra Milana, Martina Meška, kapitána tímu Petra Dutku a svoje, keď nastúpil, tak si odviedol i Peter Apolenár. Mužstvo je vyvážené, skladá sa zo starších futbalových harcovníkov a aj z mladých chlapcov.
- Verím, že áno. Vilo Hyravý pri ružomberskom prvom mužstve má určite nemálo povinností, ale nepredpokladám, že by sa s aktívnym futbalom rozlúčil. Má ho veľmi rád. To asi nedokáže.
