Najlepší sú Kubala a Lako, medzi trénermi J. Pozor Čítajte LIPTOV. Na severnom Slovensku diváci lepšie zvládajú emócie ako na južnom. V ďalšom pokračovaní rozhovorov s liptovskými futbalovými rozhodcami sme tentoraz vyspovedali 41-ročného Mareka Remeňa, ktorý bol odmalička aj aktívnym futbalistom.
Odkedy sa venujete rozhodcovskej činnosti?
Ak si dobre spomínam tak sa písal rok 2008.
Ako ste sa k rozhodovaniu vlastne dostali?
Cez bývalého rozhodcu Jána Janíčeka, ktorý postupoval z Liptovského futbalového zväzu (LFZ) do Stredoslovenského futbalového zväzu a potreboval miesto seba náhradu. Fungovalo to takým spôsobom, že kto postupoval ako rozhodca o súťaž vyššie, potreboval miesto seba niekoho nájsť, aby aj u nás v LFZ bolo dostatok rozhodcov.
Ako by ste sa charakterizovali, aký ste typ rozhodcu?
Snažím sa púšťať tvrdšiu, ale férovú hru. Taktiež sa snažím hráčom pri prvých zákrokoch vysvetliť, čo im budem tolerovať a čo nie. Buď to pochopia, alebo nepochopia. Je to len a len na nich.
Hrávali ste futbal aj aktívne. Aký ste boli hráč? A ako ste sa v tej dobe správali k rozhodcovi?
Aktívne som hrával futbal viac ako 22 rokov. Futbalové začiatky sa datujú od mojich 6 rokov, začínal som na Tatrane v Okoličnom, neskôr Tatrane Liptovský Mikuláš. Hrával som aj v kluboch OŠK Svätý Kríž a FK Družba Smrečany – Žiar. Nastupoval som na defenzívnych postoch.
Rozhodcov som sa snažil rešpektovať, ale pamätám si, raz som dostal červenú kartu za urážku rozhodcu, ale teraz si nespomeniem, ktorý rozhodca mi ju udelil.
V článku sa dozviete aj:
Čo si myslí o ženách v rozhodcovskom šate.
Aká príhoda sa mu stala na ktorú nikdy nezabudne.
Do kedy sa chce venovať rozhodcovskej činnosti.
Je ťažké odpískať pokutový kop.
Ako vníma budúcnosť futbalu na Liptove.
A mnoho iného...
