LIPTOV, PEKING. Na nedávno skončených zimných olympijských hrách v Pekingu bola okrem slovenských športovcov aj jedenásťčlenná partia Liptákov, ktorá mala na starosti úpravu olympijských zjazdoviek, hlavne tých, na ktorých sa pretekalo v technických lyžiarskych disciplínach (obrovský slalom, slalom a kombinácia).
Na preteky svetového pohára sa lyžiarky priviezli na smetiarskom aute Čítajte Olympijské hry sú vždy o obrovskej kvalite a prestíži, keďže sa konajú len raz za štyri roky. Už len dostať sa tam je niekedy obrovský problém. Preto aj pozvanie tejto partie do diania olympiády bolo pre jej členov niečo neskutočné. Ako nám povedal jeden z nich, nepamätá si, žeby niekedy pred nimi boli na podobný druh práce prizvaní nejakí iní Slováci.
Liptovská partia zo športového klubu ESL, ktorá má s úpravou zjazdoviek už dlhoročnú prax, nie je v medzinárodnom lyžiarskom svete neznáma. Dlhé roky sa starajú o kvalitu tratí na domácom kopci v Jasnej, kde nabrali organizačné skúsenosti. Neskôr upravovali a neustále upravujú aj zjazdovky na medzinárodné FIS-ové preteky a vybrané Svetové poháre v lyžovaní.
Aké dojmy a zážitky si zo zimnej olympiády v čínskom Pekingu priniesli, nám porozprával Michal Kupčo.
Ako ste sa vlastne dopracoval k tomu, že oslovili práve vás? Predsa len, Slovensko je pomerne malá lyžiarska krajina...
To, že sme dostali takéto pozvanie na ZOH, sa riešilo už takmer dva roky predtým. Možno si niekto povie, že je to strašne skoro, ale z konečného hľadiska je to extrémne zložité na celkovú organizáciu takého veľkého podujatia a aj takýchto podobných partií ako sme my. A prečo pozvali nás? Asi si svoju robotu robíme dobre, lyžiari sú spokojní a tak to vyzerá, že si to všimli aj vyššie (úsmev).
Aké ste mali prvotné pocity, keď ste sa dozvedeli, že idete do Číny
Prvotne sme si povedali, že ´vau´, aké to máme mega šťastie, že vybrali práve nás. Pre mňa osobne o to viac, že športu som sa venoval veľmi aktívne a v podstate stále je u mňa top. Dokonca mám vyštudovanú aj telovýchovu. Takže byť súčasťou niečoho takého ako sú olympijské hry, je úžasné.
Neskôr, asi mesiac pred odchodom do Pekingu, keď prišlo k vypĺňaniu množstva podkladov a pracovných povolení, všelijakých papierov a absolvovaniu všetkých možných testov v tejto covidovej dobe, tá eufória mierne upadla.
Ale radosť z toho, že budeme súčasťou ZOH, bola v kútiku duše stále obrovská.
Vedeli ste, do čoho idete, čo sa týka úpravy zjazdoviek? Neobávali ste sa trochu toho neznámeho? Čína, suché horské studené podnebie a sneh?
Plus-mínus sme vedeli, čo ideme robiť a čo nás čaká. Ale tým, že predsa len je to ďaleko a Čína je pomerne neznáma, nevedeli sme čo nás tam naozaj postretne. Ale keď to hodnotím dnes, tak na dané podmienky sme sa aklimatizovali takmer okamžite. A myslím si, že všetci boli spokojní.
V článku sa dočítate napríklad aj:
- Ako prežívali zisk OH medailí, a ktorá bola emotívnejšia.
- Zjazdovky v Pekingu upravovali inač ako doma. Ako a prečo.
- Bola tam naozaj až taká veľká zima.
- Vnímali, že tam neboli diváci, aj keď im to pomohlo. Kedy a prečo...
- Boli tam ako dobrovoľnici alebo aj niečo zarobili.
- Ako sa ocitli v hokejovej šatni.
- A mnoho iných zaujímavosti...
Brali ste si aj nejaké špeciálne náradie na úpravu tratí zo Slovenska?
Nie, to nie. Všetko tam bolo zariadené a privezené z Európy. S tým nebol žiadny problém. My sme si brali len osobné veci.
Dostali ste aj osobné vybavenia priamo tam? Máme na mysli nejaké zimné oblečenie a predovšetkým lyže, ktoré sú základ?
Áno, zaobliekli nás komplet – a to doslova. Dostali sme kompletné zimné oblečenie, len asi okrem trenírok (smiech). A materiál na svah (lyže, lyžiarky, prilby, atď...) sme si boli nafasovať v sklade. Veci nám zostávali a materiál ako lyže sme si mohli odkúpiť, ale bol s tým problém aj do lietadla, tak sme ich nechali tam.
Kedy ste odchádzali do Pekingu, aby ste stihli všetko pripraviť?
ZOH sa oficiálne začínali 4. februára, my sme tam boli od 22. januára, čiže nejaké dva týždne predtým. Dokopy sme v Číne strávili jeden mesiac.
Čo bola vaša prvá úloha po príchode na miesto?
