RUŽOMBEROK. Diana, ako dobrovoľníčka, ukrajinská študentka tretieho ročníka Katolíckej univerzity, pomáha ľuďom, ktorí v Ružomberku nachádzajú útočisko pred bombardovaním svojho domova na Ukrajine.
Pomáha s prekladaním do slovenského jazyka, spisuje s nimi dokumenty, komunikuje s ľuďmi, ktorí prichádzajú, zisťuje, čo potrebujú. V utorok mala odísť z ubytovne domov na obed, podarilo sa jej to až na druhý deň o jednej v noci.

Diana zdôrazňovala, že ona nie je ani zďaleka jediná, kto v Ružomberku pomáha, prichádzajú aj ďalší ukrajinskí študenti, dobrovoľníci, na Katolíckej univerzite ich študuje približne 300.
Snažia sa pomôcť svojim rodinám, ktoré uviazli v ostreľovaných mestách a dedinách. Dochádzajú im potraviny, lieky, voda. Hľadajú cesty, ako im dopraviť životne dôležité veci, cez slovenskú hranicu je to zložité, skúšajú cez poľskú. Tam by si pomoc mali prevziať dobrovoľníci z Ukrajiny.
Či sa v okupovanej a ničenej Ukrajine bez fungujúcej pošty, zničených železníc a nebezpečných ciest aj reálne dostanú tým, ktorí ich nevyhnutne potrebujú, je otázne.
Prihovárajú sa im v rodnom jazyku
„Ideme s dodávkami na hranicu,“ hovorí mladý Olexander. Tiež študoval v Ružomberku, zostal tu žiť aj so svojou manželkou a dnes pracuje v Liptovskom Hrádku.
Do ubytovne na Bystrickej ceste, kde utečenci nachádzajú strechu nad hlavou a bezpečie, prišiel z nočnej. Potom rovno odviezol ľudí na cudzineckú políciu, aby mali v poriadku dokumentáciu a vrátil sa s nimi nazad.