
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Priezvisko Kalousek nie je v hokejovom svete na Liptove žiadnou neznámou, práve naopak. Veď v extraligovom hokeji je už po tri generácie. Aj v tej aktuálnej sezóne je v mikulášskom tíme jeho najmladší člen Simon Kalousek (momentálne je zranený, pozn. redaktora), ktorého k hokeju priviedol jeho slávny otec Anton Kalousek.
A práve Anton nedávno oslávil päťdesiate narodeniny. Pri tejto príležitosti sme sa s bývalým hokejistom stretli, aby sme vám priniesli jeho pohľad a spomienky na športové aj po-športové obdobie.
Ako sa spätne pozeráte na svojich 50 rokov, predovšetkým na svoju športovú púť?
Ani neviem, ako začať. Vrcholový športový život je veľmi náročný, hlavne z časového horizontu, pretože na iné aktivity vám toho potom moc neostáva. Keď si to teraz premietam, tak športovať som začal, keď som mal 3-4 roky. Môj otec bol hokejista, takže, samozrejme, tie prvé kroky viedli k hokeju. A aj dnes, keď mám spomínanú päťdesiatku, stále som pri hokeji. Stále ma to baví. Zaspomínam si, ale aj som neustále aktívny, aj keď už nie tak často na lade.
Na čo nezabudnete ?
Ani neviem. Počas mojich hokejových rokov som nemal nejaké štastie, že by som odišiel hrať niekde do ďalekého zahraničia, aj keď niečo bolo, ale gro mojich spomienok a činnosti bolo doma na Slovensku. A práve odtiaľto mám obrovské hokejové kamarátstva a zážitky, na ktoré rád spomínam. Konkrétne ani neviem, čo by som povedal. Je toto veľa.
V článku sa dočítate napríklad aj:
Do kedy pôsobil v profi hokeji.
Prečo skončil. Z vlastného presvedčenia alebo...
Čo robil po aktívnej kariere.
Od kedy sa stal trénerom.
Aká úsmevná príhoda sa mu stala po skončení s hokejom.
Sleduje MHK32 LM aj dnes, čo na to hovorí.
Aké je to trénovať mikulášske hokejové béčko.
A mnoho iného...
S kým a na akom poste ste hrávali?
Do veľkého seniorského mikulášskeho hokeja som vstúpil v sedemnástich rokoch.