PARTIZÁNSKA ĽUPČA. Dnes žije v dedine 92 ľudí z Ukrajiny, z toho už 30 detí chodí do tunajšej škôlky a školy. Sedemnásť ľudí býva na miestnej evanjelickej fare, väčšina žije spolu s Ľupčanmi v ich domoch alebo penziónoch, ktoré im miestni poskytli.
O vzájomnom spolužití po mesiaci od začiatku vojny sme sa rozprávali s Ladislavom Balážecom, starostom Partizánskej Ľupče.
Telocvične v troch liptovských obciach menia na ubytovne Čítajte V rozhovore sa dozviete:
- V čom pomoc pre utečencov zaostáva najviac?
- Čo by Ukrajinci potrebovali?
- Ako prebieha pomoc v Partizánskej Ľupči?
- Ako je to v Partizánskej Ľupči s kapacitou škôlok a škôl a ako sa do nich zaradili deti z Ukrajiny?
- Obáva sa starosta, že vlna solidarity utíchne?
- Prečo sa Ladislav Balážec bojí, že vlna nenávisti prerastie do fyzických útokov?
Ako prišlo k tomu, že Partizánska Ľupča má dnes jednu z najväčších komunít Ukrajincov na Liptove?
Krátko na to, ako sa začala invázia, sme sa stretli s Jankom Molčanom, evanjelickým farárom. Oboch nás to ľudsky veľmi zasiahlo a premýšľali sme, ako pomôcť. On mal na fare 17 miest, ubytovanie som mohol poskytnúť aj ja. Hneď sa k nám pridali ostatní Ľupčania, ktorí to cítili rovnako.
Kontaktovala nás pani, Ukrajinka, ktorá tu dlhodobo žije. Tak prišla ku nám prvá 17-členná skupina. Boli to všetko ženy s deťmi. Na hranice ich doviezli muži a tí sa vrátili domov. Nemali ani vodičáky, v kolóne pred hranicami niekoľkokrát nabúrali. Boli sme ich na hraniciach s našimi dobrovoľníkmi zobrať. V tej kolóne strávili tri dni.
Našej divadelníčke Barbore Janíčkovej sa ozvali členovia jedného z kyjevských divadiel, bola to ďalšia veľká skupina, ktorá ku nám prišla. Potom to už šlo ako lavína. Neskôr za nimi ich známi, rodina a priatelia, takže tu máme veľkú komunitu z Kyjeva.
“O chvíľu prídu tvrdenia, vlastne to tu už medzi Slovákmi máme, že nám Ukrajinci berú prácu, miesta v škôlkach, akí sú zvýhodňovaní. Pán, ktorý u nás býva, mimochodom banský inžinier na dôchodku si číta komentáre na sociálnych sieťach. Vidím na ňom, že je smutný z toho, ako sa k nim začali stavať niektorí Slováci.
„
Ukrajinci bývajú v Ľupči už takmer mesiac. Aká je u vás atmosféra? Na začiatku sa húfne zapájalo celé Slovensko, ale vidíme, že sa to postupne mení.
Samozrejme, vidieť to, čo sme vedeli všetci na začiatku, že miera ochoty pomôcť sa zmenšuje. Ale u nás, v Partizánskej Ľupči, sú ľudia stále ochotní pomáhať.
Ste na Ľupčanov hrdý?
Áno a veľmi. Aj preto, čo ponúkli. Podelili sa o ubytovanie a jedlo. Robia to stále. Na začiatku sme im vraveli, že je výborné, ak chcú pomôcť. Zároveň sme ich poprosili, aby šetrili sily, lebo táto pomoc bude potrebná dlhšie. Teraz sa nám to pekne rozložilo.
