LIPTOV. Zdravotne ťažko postihnuté deti a mládež po tom, ako skončia povinnú školskú dochádzku, nemajú veľa možností na ďalšiu socializáciu. V regióne chýbajú stacionáre.
Silvia je matkou 23-ročného chlapca s mentálnym postihnutím. Donedávna syn navštevoval súkromný stacionár v Liptovskom Mikuláši. Zrušili ho a mladí ľudia zostali izolovaní.
Ukrajinské matky sa zamestnávateľov pýtajú najmä na pracovnú dobu Čítajte “Deti sa dostali do sociálnej izolácie bez možnosti stretávať sa s kamarátmi, bez možnosti zmysluplne tráviť čas v spoločnosti, ktorá im veľmi chýba.
„
Denný stacionár je zariadenie sociálnej služby. Ráno rodičia deti prinesú a popoludní, keď sa im skončí práca, si ich vyzdvihnú. Stacionár možno najlepšie prirovnať k škôlke s tým rozdielom, že zamestnanci sa nevenujú maličkým deťom, ale ľuďom s mentálnym postihnutím. Podobné stacionáre fungujú, aj keď ich je máličko, aj pre seniorov.
Silvia hovorí nielen za seba a svojho syna, ale aj ostatných rodičov mentálne postihnutých detí.
Socializácia deťom mimoriadne prospieva
V okrese Liptovský Mikuláš prevádzkuje stacionár Spišská katolícka charita vo svojom zariadení na Borbisovej ulici. To je ale beznádejne plné.
