MFK Ružomberok vybojoval historické futbalové striebro Čítajte RUŽOMBEROK. Strieborný ružomberský futbalový rok bol aj nosnou témou nášho rozhovoru s členom slovenskej reprezentačnej dvadsaťjednotky.
Keď sa obzriete za uplynulou sezónou, čo vám ako prvé príde na um?
Jednoznačne konečné druhé miesto. A hneď s ním tímový duch. Ten bol našou kľúčovou črtou od začiatku až do konca. Nepozerali sme sa na nikoho, iba na seba a išlo sa od zápasu k zápasu.
Kedy ste prežívali najkrajšie momenty strieborného futbalového ročníka?
Bola to krásna miniséria, keď sme na jeseň tri razy za sebou vyhrali 3:0, doma s Trenčínom, potom v Trnave a v Michalovciach. Samozrejme, člo-vek mal ohromnú radosť po každom trojbodovom zisku.
V článku sa dočítate napríklad aj:
- Bol by bronz sklamaním, alebo.
- Ako vníma svoj individuálny progres.
- Minulá sezóna bola slabá, dnes je však to však úplne inač, ako si to vysvetluje.
- Len jedna prehra, proti Mikulášanom, ako sa na to pozerá.
- Ide pohárová Európa, čo tam.
- Pár slóv o sezóne a trénerovi brankárov.
- A čo zahraničie, neláka ho.
- Ako oddychoval a mnoho iného...
Vráťme sa ešte k štartu ligového ročníka, Ružomberok zo siedmich zápasov vydoloval len jedno víťazstvo a päť remíz. Nepanovala po takejto bilancii aj nervozita?
Myslím si, že nikto ju nepociťoval. Veď naše výkony boli stabilné, bez nejakých výkyvov. Takisto hra slušná, akurát chýbali výsledky. Každý z nás však veril, že aj tie prídu. Potom sa naša tvrdá robota pretavila i do bodov.
Pred sezónou sa najprv hovorilo o hornej šestke, ako sa ambície vyvíjali ďalej?
Išlo o postupné ciele. Na začiatku to bola nadstavbová skupina o titul. Samozrejme, s čo najlepšou východiskovou pozíciou pred rozdelením súťaže na dve polovice. Napokon sme základnú časť zavŕšili ako tretí, čo bolo super. Ďalej sme sa pozerali
