Základná charakteristika
Diabetes mellitus, úplavica cukrová alebo jednoducho cukrovka, je chronická, nehomogénne podmienená metabolická porucha, ktorej výsledkom je zvýšená hladina glukózy v krvi, pri poruche výroby a uvoľňovania inzulínu alebo pri poruche jeho uplatnenia v tkanivách, najčastejšie však kombinácia oboch, čo z dlhodobého hľadiska vedie predovšetkým ku poškodzovaniu ciev, urýchľuje aterosklerotické zmeny v nich a vedie tak k poškodeniu až možnému zlyhaniu rôznych orgánov, predovšetkým typickými pre cukrovku je poškodenie očí, obličiek, nervov a hlavne srdca a ciev mozgu.
Epidemiológia
Pri dnešnom modernom, resp. konzumnom spôsobe života sa toto ochorenie stalo celosvetovým problémom, pandémiou, trpí naň niekoľko 100 miliónov obyvateľov na celej zemi a značne prispieva k predčasným kardiovaskulárnych ochoreniam a úmrtiam v ich dôsledku. Patrí taktiež medzi ochorenie ekonomicky najviac zaťažujúce zdravotnícke systémy.
Delenie
Diabetes mellitus sa delí na viacero typov, najviac rozšírený je ale typ II, a to hlavne v spojitosti s obezitou rôzneho stupňa. Je charakterizovaný inzulínovou rezistenciu alebo zníženou citlivosťou tkanív na účinok inzulínu a poruchou sekrécie inzulínu. Príčiny sú rôznorodé, je pomerne významná geneticky podmienená predispozícia, je súčasťou iných chorôb, ale za najdôležitejšie sa javia tzv. vonkajšie príčiny, ktoré prispievajú k prejavu poruchy cez tzv. civilizačné škodlivé návyky ako prejedanie, nezdravá strava, málo pohybu, fajčenie a podobne. Často prebieha roky bezpríznakovo, čo je ale nepriaznivé, preto je dôležité chodiť na pravidelné preventívne prehliadky k obvodnému lekárovi, kde vyšetrenie na cukrovku patrí medzi absolútne základné.
Diagnostika - k podozreniu na možnú cukrovku sú opakované príznaky smädu, nadmerného pitia tekutín, močenia, únava, chudnutie, časté opakovanie zápalu urogenitálneho traktu, kože, prípadné zhoršovanie po nejakej prekonanej infekcii. Najjednoduchšie je vyšetrenie po odbere malého množstva krvi a moču. Podľa výšky hladiny glykémie v krvi je buď diagnóza viac-menej istá pri glykémii nalačno opakovane nad 7 mmol/l a po jedle nad 11.1 mmol/l, pri nižšej glykémii sa u pacientka realizuje oGTT – orálny glukozo-tolerančný test, kde nalačno sa vezme krv zo žily, následne pacient vypije 75 g čistej glukózy a po prvej a druhej hodine sa opäť kontroluje hladina glykémie v krvi a taktiež aj v moči. Diagnóza diabetes mellitus sa buď potvrdí alebo vylúči, prípadne pri hodnotách „medzi“ sa stav hodnotí ako porucha glokózovej tolerancie, ale aj takýto pacient býva aspoň lx ročne pozývaný na kontrolu. Pri potvrdení diagnózy sa potom podľa podozrení na rôzne typy rozširujú aj vyšetrenia napr. na hladinu C-peptidu, čo je ukazovateľ produkcie vlastného inzulínu, event. rôzne protilátky, hladiny lipidov v krvi, hormónov štítnej žľazy, parametre činnosti obličiek a pečene. Dôležitý ukazovateľ je HbAlc, glykovaný hemoglobín, prostredníctvom tohto parametra sa dá predpokladať spätná kompenzácia metabolizmu glukózy.
Liečba - v tomto prípade zameraná na DM typ II. - snahou je všetkými prostriedkami dosiahnuť dlhodobo čo najfyziologickejšie hodnoty glykémie v krvi, jednoducho povedané také, ako si „praje príroda“, ktorá odchýlky nemá rada, zle ich toleruje a to vedie k prejavom ochorenia.
U dvojkového typu cukrovky je najzásadnejšia strava, nie diéta, skôr rozumné stravovanie, neprejedanie sa a hlavne významné obmedzenie sladených nápojov, čo sa ale práve ukazuje v bežnej praxi ako najťažšie. Našťastie vývoj v liečbe diabetu veľmi napreduje, najmä za posledné desaťročie prišli na trh a sú dostupné veľmi moderné a sofistikované lieky, ktoré svojim účinkom priaznivo pôsobia nielen na udržiavanie hladiny glykémie, ale sú protektívne vo vzťahu ku kardiovaskulárnemu systému. Taktiež napomáhajú redukcii obezity, čo je veľmi významné. Z inzulínov sú na trhu buď ľudské inzulíny, alebo ich analógy alebo biosimiláry, v indikovaných prípadoch je aj pre dvojkový typ možná liečba inzulínovou pumpou. Taktiež pacient má k dispozícii pravidelnú kontrolu svojej glykémie v domácich podmienkach prostredníctvom rôznych typov glukometrov, resp. aj pomocou inzulínových senzorov, ktoré monitorujú glykémie kontinuálne, potom aj nastavenie liečby je ešte oveľa presnejšie. V extrémnych prípadoch obezity je možnosť pristúpiť aj k bariatrickej operácii, kde sa chirurgicky redukuje objem žalúdka, obmedzí sa tak príjem a vstrebanie množstva stravy, čo vedie k redukcii obezity a zlepšeniu resp. až vyliečeniu cukrovky, ktorá vznikla v dôsledku extrémnej obezity.
Keďže diabetes mellitus je porucha a ochorenie, ktorého liečba je prakticky celoživotná a závisí vo významnej miere na samotnom pacientovi, prajme si spoločne, aby sa snaha pacientov a lekárov čo najviac prejavila na zlepšení kvality života a radosti zo života všetkých zainteresovaných aj napriek prítomnej cukrovke.
MUDr. Forbáková
