Liptovský Mikuláš - Keď si premiér Mikuláš Dzurinda zahral v Tatralandii s mikulášskymi olympionikmi a novinármi futbal, objednal si nealkoholické pivo a pečenú klobásu. Kým mu ju priniesli, neodmietol krátky rozhovor. 
Tak by ho chceli vidieť viacerí. Ale ani minulý týždeň sa im ho nepodarilo v parlamente odvolať. Premiéra na kolenách ste však mohli vidieť prvú júlovú sobotu v Tatralandii. Na tobogáne sa síce nešmykol, ale pri futbale sa pošmykol....
Boli ste už v bazéne?
Ešte nie, ale je možné, že tam skončím. Ale prišiel som sem hlavne kvôli tomu, že som po dlhom čase chcel vidieť svojich kamarátov – Miška Martikána, Elenku Kaliskú, Jerguša Baču, Sašu Slafkovského, zahrať si s nimi futbal a trošku podebatovať.
Pred dvoma rokmi ste sa rozhodli, že letné víkendy budete tráviť cestovaním po Slovensku a rozprávaním sa s ľuďmi. Toto je už vaše tretie Modré leto. Kde ste ho začali, s kým ste sa už rozprávali a o čom?
Bol som v Tatrách a debatoval som so skautami, ktorí čistia chodník zo Štartu pod Lomnickým štítom. Bol som nadšený, koľko práce urobili, perfektne vyčistili aj cintorín v Starom Smokovci. Potom som bol v Levoči na púti, kam chodím každý rok a odtiaľ som išiel do Východnej. Rozprával som sa tam s dvoma živnostníkmi, ktorí mi zaujímavo, pútavo aj kriticky popisovali, ako by sa Slovensko malo držať svojich koreňov, ako zanedbávame ovčiarstvo, ako dorábame málo syra...
Boli ste aj na nejakom liptovskom salaši?
Teraz nie, ale vo Východnej som si kúpil drevenú vyrezávanú postavu baču. Na salaši som bol pred dvoma rokmi v Smrečanoch a mám odtiaľ jednu úsmevnú príhodu. Objednal som si nealkoholické pivo a omylom mi doniesli alkoholické. Napil som sa a hovorím: Dofrasa, už sme sa naučili na Slovensku aj to nealkoholické pivo robiť ako naozajstné. A všetci prepukli do rehotu, lebo vedeli, že je alkoholické.
Zažili ste nejakú veselú príhodu aj vo Východnej?
Nie, ale bola to absolútna trefa, myslím hlavne tých remeselníkov, s ktorými som sa rozprával. Vážim si ľudí, ktorí sa živia vlastnou prácou, nefňukajú, nešpekulujú, nepremýšľajú, ako prekabátiť, ani im nanapadne ísť na úrad práce. To je najcennejšie, čo môžu pre spoločnosť urobiť, že ju nezaťažujú. V mojich očiach sú to tí najlepší ľudia. Kriticky hovorili, čo by sme mali urobiť, aby sa život viacej hýbal a dohodli sme sa, že niektoré nápady dajú aj na papier. Práve toto chceme počúvať, to je hlavným zmyslom Modrého leta, aby nám ľudia hovorili, čo by sme v daňových a živnostenských zákonoch, odvodových povinnostiach či zdravotnom poistení mali opraviť, aby im tie zákony lepšie slúžili.
Kde sa vám v Liptove najviac páči? 
Premiér Mikuláš Dzurinda v rozhovore s olympionikom Michalom Martikánom. 
Bránu pred súpermi „hore bez” úspešne ubránili súperi v tričkách Mikuláš Dzurinda a Jerguš Bača (celkom vpravo).
V lete v Tatralandii a v keltskej osade na Havránku, v zime v Jasnej.
A čo Liptovská Mara?
Priznám sa, tam som nebol. Nesurfujem, nestanujem, ani vodné lyže som neskúšal. Lákajú ma síce na Maru, ale už budem mať pomaly 51 a s pribúdajúcimi rokmi klesá moja odvaha a ochota na experimenty. (Ale dozvedeli sme sa, že v Tatralandii na tobogáne sa už šmykol, aj keď tento rok ešte nie... – pozn. red.).
Čo je váš úplne najlepší relax?
Zabehať si povedzme zo Starého Smokovca do Vyšných Hágov a naspäť alebo v Trenčianskych Tepliciach si vyjsť ráno o siedmej, keď ešte kúpeľní hostia spia, na tenisový kurt.
Kam sa chystáte na dovolenku?
Desať dní budem oddychovať pri mori a sedem predĺžených víkendov strávim v rámci Modrého leta putovaním po Slovensku.
Kde máte ochranku?
Nejaký chlapec tu je, ale ja sa medzi ľuďmi pohybujem úplne slobodne ako normálny občan, nemám s tým problém. Aj by mi prekážalo, keby medzi mnou a ľuďmi bol nejaký val. Za mnou môže hocikto prísť a zastaviť ma aj na chodníku. Keď vládzem a môžem, pomôžem...
