SVÄTÝ KRÍŽ. Jeho kapacita je ohromujúca. Do vidieckeho kostola sa pohodlne zmestí šesťtisíc ľudí. Pred štyridsiatimi rokmi ich bolo dokonca desaťtisíc. Drevený artikulárny kostol vo Svätom Kríži , pôvodne Veľkej Paludzi, vysvätili po tom, čo ho kompletne rozobrali a nanovo postavili.
Mikulášska chata bola perlou Demänovskej doliny, historický ráz si ako jediná stále drží Čítajte Púta nielen svojou veľkosťou a faktom, že jeho drevo má takmer 250 rokov. Postavil ho majster, ktorý vraj nevedel písať. Výsledok jeho práce fascinuje generácie, rovnako ako príbeh o premiestnení monumentálnej stavby. Nanovo ho vysvätili presne pred 40 rokmi.
Lang nebol obyčajný remeselník
Za panovania cisára Leopolda I. v roku 1681 na sneme v Šoproni vstúpila do platnosti okrem iných aj podmienka, že evanjelici si môžu v každej stolici postaviť po dva kostoly. V Liptovskej stolici to boli Hybe, tamojšia farnosť počítala 20-tisíc veriacich. Drevený artikulárny kostol tam postavili hneď v tom istom roku, ako uzákonili podmienky výstavby evanjelických kostolov. V Hybiach stál do roku 1822.
Vo Veľkej Paludzi postavili artikulárny kostol v roku 1693. Bol pravdepodobne jednoduchý a slúžil 80 rokov, pretože veriacim kapacitne nestačil. S výstavbou nového kostola na tom istom mieste začali v roku 1773 jeho prednou časťou a na ďalší rok ho dokončili. Vraj to dovedna trvalo osem mesiacov a na stavbe sa podieľalo 40 ľudí. Vežu ku kostolu postavili v roku 1781. Stavbu viedol majster Jozef Lang. Chrám bol impozantný a popísalo ho viacero odborníkov, medzi nimi napríklad Kornel Divald, ktorý ho považoval za najväčší v Uhorsku.
Emil Edgar, český architekt, teoretik architektúry a publicista, v roku 1924 v Staviteľských listoch písal o „velechráme“ a poznamenal, že Slováci môžu svoj artikulárny kostol vo Veľkej Paludzi považovať za jeden zo svojich národných pamätníkov. „Je to snáď najväčšie mechanické dielo z dreva, maximálne priestorné a ide o posledný veľký umelecký prejav slovenskej drevenej cirkevnej architektúry.“
