LIPTOV. Na začiatku bolo obyčajné kamenné kresadlo, neskôr jednoduché sírové zápalky, ktoré sa tiež museli zapáliť od nejakého tlejúceho materiálu. Až potom sa stali neodmysliteľnou súčasťou domácností klasické škrtacie zápalky, ktoré sa tiež vyrábali na území Liptova, vo fabrike v Ružomberku.
Cesta k žiarovke bola dlhá, no vynaliezavá a pôsobivá. Tomu, čo v minulosti robili ľudia, keď zašlo slnko, sa venuje originálna výstava v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku, ktorú pripravil historik Miroslav Nemec. Osvetlenie domácností je len jednou z tém, ktorú približuje.
Viac ako na svetlo sa spoliehali na pamäť
„Prvým prenosným osvetľovacím prostriedkom v interiéri ľudových domácností bol takzvaný lúč. Bol to špeciálne upravený dlhý a tenký kúsok dreva alebo trieska, ktorý sa upevňoval do takzvaných lúčnikov alebo posvetáčov,“ vysvetlil Nemec.
Líšky šíria smrteľné ochorenie, lesné plody poriadne umývajte Čítajte Svietenie týmito lúčmi bolo špecifické. Nedávali až tak veľa svetla, preto, ak pri takomto svetle ľudia pracovali, museli mať činnosť zautomatizovanú, doslova ju mať naozaj v rukách, pretože na zrak sa spoliehať nemohli.
Lúče horeli veľmi rýchlo, polmetrový lúč zhorel v priebehu 10 minút. Takže pri ňom musel byť stále nejaký človek, ktorý ho obsluhoval a dával naň pozor, nakláňal ho. „Aj sklonom tohto lúča sa určovala rýchlosť horenia a intenzita žiarenia,“ ozrejmil historik.
