
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Radujte sa, zvíťazili sme,“ zašepkal a padol mŕtvy na zem. Tak hovorí povesť o bežcovi Eudeligtovi, ktorý bežal oznámiť správu z bojiska na poliach maratónskych do Atén (asi 42 km).
Pre Grékov sa stal tento bežec národným hrdinom. Táto povesť dala podnet k jednému z najnapínavejších moderných športových pretekov. Pozoruhodné je, že už na prvých novodobých Olympijských hrách v roku 1896 v Aténach boli v maratónskom behu na trati podľa povesti z Maratónu do Atén najlepší dvaja Gréci – Louis a Vasilikos. Oslavovali ich a zbožňovali rovnako ako ich historického predchodcu.
Prvé zmienky o atletike v Liptovskom Mikuláši už v roku 1912
Prvé zmienky o atletike v meste Liptovský Mikuláš a bežeckých aktivitách v odbore základnej telovýchovy vtedy založeného športového klubu pochádzajú už z roku 1912. Medzi dvoma vojnami boli aktívni žiaci Hodžovho gymnázia (1919) a rôznymi formami bežeckej činnosti sa zaoberali od roku 1921 aj cvičenci FRTJ.
Na začiatku 20. rokov minulého storočia zavládol v Liptovskom Svätom Mikuláši dovtedy neznámy športový ruch. Športový klub ŠK Kriváň usporiadal 15. 6. 1922 beh na 10 km po hradskej z Liptovského Hrádku do Liptovského Sv. Mikuláša za účasti len 11 bežcov. Hlavnými organizátormi boli vtedy dr. Žuffa, Ulmann a dr. Droppa.
Ďalší beh sa uskutočnil 17. 10. 1922, tentokrát už na 25 km trati z Ružomberka do Liptovského Sv. Mikuláša.
Najlepší mikulášsky bežec bol vtedy Juráš a skončil v obidvoch behoch na treťom mieste a zúčastnil sa aj medzinárodných bežeckých pretekov v Čechách.