S manželkou Martou majú dve dcéry Janku a Danku, obe vyštudovali FTVŠ v Bratislave. Ako hospodár, technický vedúci a vedúci A mužstva MHK 32, začal v „hokejovom kolotoči“ fungovať od roku 1960, kde sa prakticky „točí“ dodnes. Avšak s malou výnimkou: od roku 2000 pracuje na poste šéfa V.I.P MHK 32 L. Mikuláš. Kto si myslí, že V. Slovikovský od malička hrával len a len hokej, ten je na veľkom omyle.
Krstný najskôr pričuchol k trávnatému ihrisku a koženej lopte. Nebyť zranenia – potrhaných väzív v kolennom kĺbe, ktoré mu znemožnilo hrať futbal, ktovie kde by to talentovaný mladý futbalista L. Mikuláša dotiahol. Podarilo sa mu však so spoluhráčmi v roku 1954 vyhrať oblastnú futbalovú súťaž. Lopte ostal verný aj naďalej, no v menšej miere. Po základnej vojenskej službe v Českej republike, kde zastával funkciu zameriavača a bol neraz zakopaný v zemi aj dvadsaťštyri hodín, mierili jeho kroky do Martina. Hádzaná je šport, ktorý má v meste pod Turcom silné korene doteraz, a ktorému sa taktiež Krstný venoval na poste brankára. A do tretice opäť lopta, no v tomto prípade skôr loptička a to stolnotenisová. Stolný tenis hrával však už v rodnom L. Mikuláši.
„V tých časoch, keď som bol mladý, umelý ľad v L. Mikuláši nebol. Tak sme hokej hrali, len keď sa dalo, počas zimy. Cez sezónu zopár zápasov. Po zranení kolena som ostal verný už len hokeju a to ako funkcionár,“ vyznáva sa Krstný. Momentálne sa športu aktívne nevenuje, pretože ho stále trápi zranené koleno. „Avšak na tréning sa aspoň raz do týždňa musím prísť pozrieť! Jednoducho by som bez kontaktu s hráčmi a bez hokeja nevydržal,“ dodal V. Slovikovský. Na oslave, ktorá sa uskutočnila minulý piatok v priestoroch V.I.P hokejového štadióna v L. Mikuláši, tejto na sedemdesiat rokov určite nevyzerajúcej stálice mikulášskeho hokeja, boli prítomné viaceré osobnosti z Liptova. Medzi mnohými aj prezident klubu MHK 32 L. Mikuláš J. Bošanec, riaditeľ klubu V. Škandera, Jerguš Bača, samozrejme nemohla chýbať manželka a aspoň jedna dcéra Krstného.
