LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Rodiny boli v minulosti veľké a miesta v chalupe, aby mali všetci pohodlné podmienky na spanie, bolo málo.

Pohodlie pri spánku v minulosti nebolo základným atribútom pri výbere lôžka, ľudia spali v maličkých posteliach, ktoré mali 170 centimetrov na dĺžku a 80 až 90 centimetrov na šírku. Spali na nich dvaja dospelí, deti aj po štyroch. Čiže človek sa len uložil alebo sadol a spal.
Matrac vyrábali raz ročne
„Okrem toho existovalo niekoľko typov núdzových nôžok. Bola to takzvaná šuplódňa, ktorá sa vyťahovala z postele. V nej bol uložený slamník alebo strožliak. Na ňom spávali deti. Existovali aj viaceré špecializované druhy nábytku, ktoré sa cez deň používali na niečo iné a potom sa rozložili na posteľ. Napríklad zo stola vedeli jednoduchým ťahom urobiť posteľ,“ vysvetlil Miroslav Nemec z Liptovského múzea, ktoré pripravilo pútavú a interaktívnu výstavu s názvom Keď slnko zapadlo.
Nezriedka bývalo v jednom dome, jednej izbe desať a viac ľudí. Na spanie sa okrem postelí využívali aj lavice alebo obyčajné slamníky. Tie boli cez deň skryté v komore alebo za posteľou a na noc ich položili na zem izby.
Samozrejme, najobľúbenejšie miesto na spanie sa nachádzalo pri peci.