LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Polia pod Rohačkou medzi Ploštínom a Iľanovom sú zmesou hliny a prastarej histórie. Mieša sa v nich pôda s tisícročia starými predmetmi dennej ľudskej potreby.
Sú pozostatkami veľkého a dlhotrvajúceho osídlenia. Pamiatkari ho prirovnávajú k zaniknutému mestu.
Fascinujúce pritom je, že polia intenzívne orie družstvo, amatérski hľadači pokladov oblasť plienili viac ako sto rokov a často tu partizánčili aj detektoristi.
Dokonca nálezy z Rohačky pred 100 rokmi tvorili základ zbierky vtedy novovznikajúceho múzea v Liptovskom Mikuláši.
Keď pamiatkari začínali komplexný výskum pred štyrmi rokmi, nemali veľké nádeje, že niečo hodnotné ešte nájdu. Množstvo nálezov ich ale ohúrilo.
Absolútnou raritou je drobná minca.
Našli na nej písmo, latinku, a po odbornom preskúmaní zistili, že ide o najstaršie zadokumentované písmo na celom území Liptova.
„Ploštínčania, vážte si to, čo doma máte,“ povedal Martin Furman z krajského pamiatkového úradu obyvateľom Ploštína, dnes liptovskomikulášskej mestskej časti, počas toho, ako im prezentovali nálezy zo štyri roky trvajúceho výskumu.
„Lokalita, ktorú máte za humnami, má neuveriteľný archeologický potenciál, ktorý môže priniesť ešte ďalšie výsledky. Je výnimočná nielen pre Liptov, ale aj územie celého Slovenska a strednej Európy,“ zdôraznil Furman.
Skúmali, čo je pod ornicou, bez jediného výkopu
Už pri výlete na Rohačku je každému jasné, prečo si ľudia v minulosti vybrali toto miesto, postavili svoje príbytky a žili tu zrejme s prestávkami viac než tisíc rokov.
Z Rohačky je dokonalý výhľad na Liptovskú kotlinu.
Archeologická lokalita Rohačka je jednou z najznámejších v regióne. Teraz územie komplexne preskúmali archeológovia pomocou detektorov kovov a neskôr aj pomocou geofyzikálneho merania počas rokov od 2018 až 2022.
Ide o nedeštruktívny prieskum územia, teda archeológovia nemusia kopať pre to, aby zistili, čo je pod zemou.
Ochranárom sa podarilo zastaviť dvadsať ohňostrojov v Národnom parku Nízke Tatry Čítajte Okrem tohto výskumu, ktorý sa zameral na polia pod Rohačkou, prebiehal paralelne aj druhý výskum na úpätí Rohačky aj priamo na hradisku, kde pomocou sond, teda kopania, objavili archeológovia z Liptovského múzea základy pravekého osídlenia.
