
LIPTOVSKÝ JÁN. Ako vyzerá život po úspešnej profesionálnej športovej kariére olympionika, vodáka, deblkanoistu Romana Vajsa?
Úspešný športovec, dnes starosta, si zaspomínal na svoje začiatky, úspechy, ale aj na ťažké časy.
Vodný slalom je jeden z naj-úspešnejších olympijských športov na Slovensku a túto muziku tvrdili a stále tvrdia aj liptovskí vodáci. Medzi vodácku elitu v minulosti patrila aj známa deblkanositická dvojica Roman Štrba a Roman Vajs, neskôr druhý menovaný jazdil s Pavlom Hricom.
Roman Vajs sa narodil 18. novembra 1974 v Liptovskom Mikuláši a od svojich jedenástich rokov začal s vodným slalomom. Počas úspešnej kariéry má na svojom konte množstvo ocenení a víťazstiev. Všetko odštartoval juniorský titul majstrov Európy v C2 v roku 1992. Získal dve medaily v C2 tímoch aj na ICF majstrovstvách sveta dospelých, striebro z roku 1999 a bronz rok potom.
V roku 1998 vypádlovali spoločne so Štrbom celkový triumf vo Svetovom pohári v C2. Z majstrovstiev Európy si počas kariéry priniesol z tímových súťaží všetky kovové lesky, v roku 2002 z Bratislavy zlato, v roku 1998 z Rodnice nad Labem striebro a z roku 1996 z nemeckého Agsburgu bronz.
Jeho partnerom v lodi C2 bol od začiatku až do roku 2001 Roman Štrba, ktorý mal v marci roku 2001 vážnu nehodu a odvtedy ochrnul. V rokoch po Štrbovej nehode sa Vajs spojil s Pavlom Hricom, ktorý dovtedy jazdil v kajaku (Hric je juniorským majstrom sveta v kajaku, pozn. redaktora.)
Štrba/Vajs sú aj olympionici, keď na letných Olympijských hrách v Atlante v roku 1996 skončili na 13. mieste.
S aktívnou športovou kariérou Roman Vajs skončil pre zdravotné problémy s kolenom v 30 rokoch. Po kariére športovca sa dal na trénerskú dráhu a popritom aj podnikal. Zároveň pred deviatimi rokmi nazrel aj do obecnej politiky a aktuálne je starostom obce Liptovský Ján.
Ako si spomínate na svoje športové začiatky?
Vtedy som mal asi 11 rokov, keď som začal chodiť na vodný areál. V tom čase sme sa s rodinou presťahovali z Liptovského Jána do bytovky na Nábrežie, a teda na kanál sme nemali ďaleko. Všetko sa začalo partiou, z našej bytovky chodila na vodu asi väčšina kamarátov, tak som sa k nim pridal.
Začiatky bývajú v kajaku. Ale vy ste úspešný deblkanoista, teda v lodi ste dvaja.
Áno, aj ja som začal v kajaku. No neskôr sa nás vtedajší tréner Zdeno Kus opýtal, či by sme nechceli skúsiť deblovku, a my sme prikývli. Boli sme kamaráti a rovesníci s Roman Štrbom a tam sa to všetko začalo.

Kedy prišli prvé veľké úspechy?
Pomerne skoro, povedal by som. S Romanom sme si sadli a celkom rýchlo sa zladili. Prvý veľký medzinárodný úspech prišiel už v roku 1992, kedy sme vypádlovali juniorský titul majstrov Európy. Odvtedy sme boli aj v reprezentáciách. Pričom rok nato, v roku 1993, sme už boli súčasťou aj slovenskej seniorskej reprezentácie.
Potom v roku 1996 ste dokonca boli aj na letných OH v Atlante.
Snom každého športovca je dostať sa na olympijské hry. Je to predsa len ten najväčší športový vrchol. Nám sa to podarilo a bolo to tam úžasné. Aj keď ma až dones mrzí, že nám olympijské preteky moc nevyšli a skončili sme trinásti. No zároveň boli historické s pohľadu nášho kamaráta M. Martikána, kde pre Slovensko vypádloval historické prvé zlato. Sú to jednoducho krásne spomienky a rád na to spomínam, či už na celkové zázemie, otvárací ceremoniál aj samotné preteky.
V článku sa dočítate napríklad aj:
- Prečo prišlo k zmene partnera v lodi a ako to znášal.
- Hádali sa medzi sebou?
- Aké to bolo po skončení športovej kariery.
- Porovnanie mládeže vtedy a dnes.
- Vrcholový šport, vodný slalom a peniaze, dá sa uživiť?
- Čo hovorí na zrušenie jeho kategórie.
- Dnes je starosta obce, ako k tomu prišlo.
- A iné...
Bola to jediná olympiáda, na ktorej ste boli?
V podstate áno. Po Atlante začala taká éra bratov Hoch-shornerovcov, ktorí si vypádlovali miestenku na nasledujúcu olympiádu, nám to už nevyšlo. Ale potom sme ešte bojovali o účasť na OH do Atén, tam nám to ušlo len veľmi tesne, no a to som bol v lodi už s Pavlom Hricom.
Spomínate, že ste zmenili partnera v lodi. Prečo?
Boli to vtedy veľmi ťažké časy, nielen pre mňa osobne, ale hlavne pre rodinu