
RUŽOMBEROK. Poslednú fortunaligovú pauzu mal tento stredopoliar spod Čebraťa takmer dvanásťmesačnú. Na svoj prvý zápas v roku 2022 nastúpil až 30. septembra (doma proti Skalici), pričom predchádzajúci odohral 2. októbra 2021 (s Liptovským Mikulášom).
Keďže lanská príprava na jarné boje bola bez vás, už ste azda aj zabudli, ako futbalová zima vyzerá, čo poviete – znela naša prvá otázka 25-ročnému hráčovi Ruže.
Pred rokom sa mi hneď na druhom tréningu obnovilo zranenie lýtka. Teraz zarezávam naplno a musím zaklopať na drevo, že zatiaľ je všetko v poriadku. Verím, že už to bude len dobré.
No netajím, zimná príprava mi dáko zvlášť ani nechýbala. Je to makačka, ale každý futbalista si tým musí prejsť. Z hľadiska celého roka ide o mimoriadne dôležité obdobie. Navyše, po sviatkoch bolo potrebné dať zo seba preč šaláty a iné dobroty a znovu naštartovať kondičku.
Je to však určite príjemný pocit takto plnohodnotne opäť s celým mužstvom šliapať, či nie?
Určite. Som rád, že konečne môžem naplno fungovať. Avšak na niečo tá pauza vynútená zraneniami bola i dobrá. Pomohla mi trošku otvoriť oči. Teraz je všetko tak, ako má byť.
Prvý raz robíte „zimu“ pod trénerom Petrom Struhárom, akú podobu má jeho formát?
Nie je to dáka stará, ale nová škola. Bez lopty sa takmer nebehá, aj kondícia sa s ňou získava. Každý tréner má svoje metódy.