Pod Čebraťom žiadna nová tvár, ale bez Regáliho, Moronga a Lichého Čítajte RUŽOMBEROK. Tridsaťšesťročný bývalý profesionálny futbalista, ktorý hrával za Ružomberok, Podbrezovú, Liptovský Mikuláš, Poprad a sproboval tiež futbalovú exotiku v Singapure, v Malajzii a Nigérii, svoj čas ešte vypĺňa i doma, v OŠK Bešeňová, ako hrajúci kormidelník tamojšieho účastníka IV. ligy.
Ako spájate svoje dve trochu odlišné pozície? – spýtali sme tohto veľkého futbalového zanietenca.
Dôležité je, keď človek v zamestnaní robí to, čo ho baví. V mojom prípade je to post pri áčku MFK Ružomberok. Tá druhá pozícia v Bešeňovej mi zase dáva možnosť dvakrát do týždňa, v utorok a v piatok si dať do tela na tréningu a stále veľkou motiváciou je cez víkend vybehnúť na ihrisko, na zápas. A popritom ho ešte i odkoučovať.
No jednoznačne prioritou je moja práca v ružomberskom klube.
Veľmi by vám chýbal status aktívneho hráča?
Určite. Bešeňovské pôsobenie vnímam ako psychohygienu. Človek takto má možnosť vyventilovať všetky stresy, ktoré na neho dopadli za posledné dni. Zápas v sobotu alebo v nedeľu beriem ako vyvrcholenie celého týždňa. Je tu príležitosť
